V práci presedíme značnú časť života. Často ide o takmer tretinu každého dňa. O to viac zamrzí, keď sa z miesta, kde by sme mali fungovať prirodzene, stane dôvod na okamžitý odchod. Títo ľudia takúto skúsenosť zažili. Na sociálnej sieti Reddit otvorene opísali momenty, ktoré ich prinútili podať výpoveď bez váhania. Toto sú dôvody, ktoré ich k tomu dotlačili.
1. Raz som šoférovala domov z práce a dostala som panický záchvat. Stačilo, že za mnou išlo auto rovnakého modelu a farby, aké mal môj šéf. Vtedy mi to konečne došlo. Toto nie je práca. Toto je deštrukcia. A skončila som.
2. Firma si zmyslela nové pravidlá. Povinný príchod o 15 minút skôr bez zaplatenia. Neplatený obed len na presne určenom mieste. Keď som povedal, že je to protizákonné, odpoveď bola jednoduchá: „Buď to budeš dodržiavať, alebo letíš.“ Nečakal som, kým ma vyhodia. Odišiel som sám.
3. Robila som hlavnú chyžnú v hoteli. Každý sviatok si vedenie vzalo voľno a všetko hodilo na mňa. Roky bez Vianoc, bez rodiny. Keď som si po čase vypýtala aspoň vyšší plat, poslali ma preč. Počkala som si na najbližší sviatok, keď bol hotel plný po okraj, sadla si do baru s drinkom, odfotila sa a poslala im správu: „Možno to tu zhorí. Ktovie. Ja to nezistím, už tu nerobím.“
4. Pred pár rokmi som robil vo výrobe. Šéf prišiel do práce úplne nepríčetný. Ráno mu doma pristáli rozvodové papiere. Stačilo, že som ho pozdravil. Schmatol skrutkovač a hodil ho smerom k mojej hlave. Uhol som sa, minul. Zavrel som box s náradím, otočil sa a bez slova odišiel.
5. Na klinike som vydržala približne mesiac. Bola som jediná recepčná, bez zaškolenia, bez podpory. Šéf na mňa pravidelne kričal, že všetko robím zle. Pred pacientmi. Situácia bola taká nepríjemná, že sa ma niektorí pacienti po jeho výstupoch pýtali, či som v poriadku. Nebola som. A tak som odišla.
6. Šéf prišiel na neohlásenú kontrolu. Môj manažér ma okamžite nahlásil za postup, ktorý ma sám pred pár týždňami naučil. Až vtedy som sa dozvedel, že jeho spôsob porušuje pravidlá. Zabudol sa o tom zmieniť.
7. Mal som poradu so šéfom, s ktorým sa už tak nedalo normálne fungovať. Zrazu bez slova vrazil päsťou do steny. Nie symbolicky. Naplno. V stene zostala diera. Sedel som tam pár sekúnd v šoku, potom som sa zdvihol, pobalil si veci zo stola a podal výpoveď.
8. Šéf mi úplne vážne oznámil, že by som mala začať prespávať uňho doma. Vraj len tak vyzerá skutočné pracovné nasadenie, ktoré od ľudí očakáva. V tej chvíli bolo jasné jediné. Koniec. Okamžitý.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
