9. Manažérka mi začala lúskať prstami pár centimetrov od tváre a sekala slová: „Robíš. To. Zle.“ Dôvod? Tričká som skladala pomalšie, než chcela. Otočila som sa na päte a odišla.
10. Majiteľ firmy mi prikázal vyhodiť kolegyňu. Dôvod? Prišla do práce načas. Každý deň si vymýšľal nové pravidlá a najnovšie platilo, že presný príchod už nestačí. Skôr alebo von. Odmietol som vyhodiť ženu len preto, že on nevie, čo chce. Tak som odišiel ja.
11. Pracovala som na recepcii. Šéfka mi odmietla dať jediný deň dovolenky, aby som mohla ísť s dcérou do nemocnice. Čakala ju operácia oka. Počkala som si na prvý deň jej dvojtýždňovej dovolenky a v ten moment som podala okamžitú výpoveď. Dovolenku si asi neužila.
12. Pracoval som u mobilného operátora. Šéf odo mňa chcel, aby som žene na linke nanútil nový balík služieb a „dotlačil ju k nákupu“. Počas hovoru mi plakala do telefónu. Volala kvôli prepisu služieb na svoje meno. Manžel jej práve zomrel.
13. Žena, ktorá ma mala zaškoliť, so mnou prestala komunikovať v momente, keď manažér zmizol z dohľadu. Keď som sa vrátila z toalety, našla som ju, ako sa mi prehrabáva v kabelke. V tej chvíli mi došlo, že toto pracovné prostredie mi nestojí ani za jeden deň. Odišla som ešte v ten moment.
14. Popri škole som brigádovala ako čašníčka. Požiadala som o voľno na víkend kvôli rozsiahlej eseji, ktorá mala veľkú váhu pri koncoročnom hodnotení. O pár dní neskôr som zistila, že mám na piatok aj sobotu napísanú dvojitú zmenu. Keď som to riešila s manažérkou, sucho mi povedala: „Žiadosť o voľno je len žiadosť.“ Tak som si namiesto víkendu vzala voľno natrvalo.
15. Každé ráno som pred prácou zvracal od stresu na parkovisku. Jedného dňa ma pacient kopol priamo do zubov. Keď som požiadal, či môžem ísť k zubárovi, šéf mi to odmietol dovoliť. Nečakal som na súhlas. Odišiel som.
16. Stalo sa to pred dvadsiatimi rokmi a doteraz mi je z toho zle. Moja partnerka po ťažkej autonehode strávila v nemocnici šestnásť mesiacov. Keď zomrela, šéf mi odmietol dovoliť odísť skôr z práce. Vraj sme neboli zosobášení.
