9. Dala som mame kópiu časopisu, ktorý vytlačil moju prvú báseň. Prečítala si ju a podala mi ho naspäť. „Môžeš si ho nechať,“ strčila som jej ho do ruky. „Načo? Aj tak to už nikdy čítať nebudem.“ Skoro som sa na mieste rozplakala.
10. „Kvôli tebe som dostala rakovinu,“ povedala mi raz moja mama… ktorá roky PREDSTIERALA, že má rakovinu.
11. Keď som bola malá, spoluhráčky z futbalového tímu ma šikanovali kvôli váhe. Mala som asi deväť, keď mi jedna z nich povedala, že ma chlapci nemajú radi, lebo sa obliekam ako oni a ešte som aj tučná. Snažila som sa zadržiavať slzy, ale keď som nastúpila k otcovi do auta, nevydržala som to. Povedala som mu, čo sa stalo, a on odpovedal: „Vieš, možno majú pravdu. Naozaj by si mohla trochu schudnúť.“
12. „Nemyslím si, že si pekná. Skôr taká obyčajná.“ Ďakujem, mami, za 25 rokov zdevastovaného sebavedomia.
13. Keď som mala asi 14 alebo 15, začala som rapídne priberať. Skúšala som rôzne diéty, ale ako to s nimi už býva, dlho som pri žiadnej nevydržala. „Jasné, že si to vzdala. Ty vždy všetko vzdáš,“ povedala mi raz moja mama. Okrem toho mi niekoľkokrát prízvukovala, že „ak neschudnem, priviaže ma o zadok auta a budem za ním utekať“. Sedenia u psychologičky sú super, ďakujem za opýtanie.
14. „Nemala by si nosiť také krátke sukne, naozaj nemáš čo ukázať. Skôr máš toho dosť čo skrývať, napríklad tú celulitídu na stehnách.“ Mlčať je niekedy zlato, ale mojej mame to očividne nikto nepovedal.
15. Keď som mal šesť, mama ma nazvala zbabelcom, lebo som sa nechcel biť a radšej som pred spolužiakom, ktorý ma šikanoval, utiekol. Pritom to bola práve ona, ktorá mi neustále prízvukovala, aby som sa nebil, pokiaľ to nebude úplne nevyhnutné.
16. „Ty nikdy nebudeš matkou a vďakabohu za to. Bola by si príšerná.“ Už sa mi za to ospravedlnila, ale stále to bolí, pretože viem, že hoci to nepovie nahlas, dodnes si to myslí. A to len preto, že nechcem byť matka ako ona. Bohvie, prečo asi.
