9. Kamarátkina rodina má na poličke malú svätyňu venovanú babičke. Sviečky, krížiky, fotka – podobné srandy. Keď som to zbadala, povedala som si, že babka asi zomrela a takto jej vzdávajú hold. Nie. Babka je živá, zdravá a tak skoro sa na onen svet asi nepoberie. Opýtala som sa kamarátky, čo to má teda znamenať, a ona mi vysvetlila, že jej rodina je ako malá sekta a babka je jej vodcom. Rada by som povedala, že to bolo posledný raz, čo som tam bola, ale nie. Chodím tam pravidelne a vždy mám veľmi nepríjemný pocit v žalúdku.
10. Kamarát mal deväť súrodencov, a keď som u nich raz večeral, varoval ma, aby som „chránil svoje jedlo vlastným telom“. Najprv som si myslel, že sranduje. Nesrandoval. Aj on sám si rukami zakrýval tanier, lebo starší súrodenci kradli jedlo mladším, a hoci rodičia boli v miestnosti, vôbec nič s tým nerobili. Pripadalo im to normálne.
11. Môj brat (vtedy 6-ročný) jedného dňa prišiel od kamaráta značne rozčarovaný. Vysvitlo, že jeho rodičia pozerali filmy pre dospelých rovno v obývačke, pred všetkými deckami, ktoré tam boli. Úplne na drzovku. Asi netreba hovoriť, že už sme ho tam viackrát nepustili.
12. Bol som u známeho na návšteve a on si len tak odpľul na zem. Rovno na koberec. Jeho ďalšie pozvania som už radšej neprijal.
13. Aj napriek tomu, že bývali v rodinnom dome s oplotenou záhradou, nútili psa a mačky vykonávať potrebu v pivnici. Celý dom smrdel močovkou a h*vnami, dokonca aj decká, čo tam žili, páchli tak, že vedľa nich v triede nechcel nikto sedieť. Takýchto ľudí naozaj nepochopím.
14. Raz som bol na návšteve u kamaráta zo strednej. Chodbu lemovali zarámované fotky rodiny, väčšinou klasika – z dovolenky, z rodinných osláv, promócie a tak ďalej. A potom tam bola táto. Jeho otec s udicou v ruke a na samom konci udice, zavesená ako obrovská ryba, bola jeho mama. Úplne nahá.
15. Stalo sa to, keď som mal asi šesť. Návšteva u spolužiaka, potreboval som ísť na záchod, tak som mu to povedal a on ma zaviedol do rodičovskej kúpeľne. Bola plná harabúrd. Od stoviek časopisov cez všelijaké škatule až po nafukovací bazén – ledva sa tam dalo hýbať. Vtedy spolužiak otvoril zásuvku skrinky pri dverách a povedal mi, nech ju použijem ako záchod. Myslel som si, že zo mňa robí debila… ale potom to urobil aj on. To bolo poslednýkrát, čo som tam bol, a dodnes si kladiem otázku, akí blázni to tam vlastne žili.
16. Stál som pred ich domom a pozeral na sochy anjelikov postavené pred každým oknom a jednu rovno pred dverami. Bolo ju treba posunúť, aby sa človek dostal dnu. Keď si majiteľ domu všimol môj nechápavý pohľad, vyhlásil: „Sme kresťania.“ Viac som sa radšej nepýtal.
