Nie je povinnosťou zamestnávateľa udeľovať vianočné bonusy, napriek tomu je to skvelý spôsob, ako sa podriadeným odvďačiť za dvanásť mesiacov tvrdej práce. Niektorí šéfovia si však pojem „vianočné odmeny“ vysvetľujú vskutku svojsky a tieto príbehy z Redditu sú toho jasným dôkazom.
Ľudia na sociálnej sieti prezradili, aké najabsurdnejšie bonusy od svojich nadriadených kedy dostali. „Všetko je lepšie ako nič,“ povieš si, no je to skutočne tak? Prečítaj si nasledujúce riadky a posúď sám.
1. Majiteľ firmy sa dovalil na vianočný večierok a každému zamestnancovi vložil do ruky zlatú obálku. Boli tam odmeny? Nie. Boli tam naše výplatné pásky. Jednoducho chcel, aby si klienti mysleli, že sme dostali bonusy, aj keď sme dostali holé h…
2. Mojou vianočnou prémiou bola hláška: „Buď rád, že vôbec máš kde robiť.“ Do týždňa som podal výpoveď. Fakt, že som nič nedostal, by mi až tak žily netrhal, ale spôsob, akým to bolo podané… nie. Skrátka nie.
3. Pracoval som v supermarkete a toho roku sa vedenie rozhodlo, že nám v jedálni usporiadajú vianočnú večeru. Trojchodové menu, nejaké lacné víno, obsluhovať budú manažéri prevádzky. Nebolo to nič extra, napriek tomu som to považoval za milé gesto a potešilo ma, že na nás aspoň trochu myslia.
Keďže to bol obrovský supermarket s kopou zamestnancov a stále musel niekto ostať na prevádzke, večera sa konala v troch „várkach“. Ja som mal dennú zmenu, takže som sa zapísal na tú poslednú, teda najneskoršiu. Po druhej várke sa manažéri rozhodli, že už ich to nebaví, uzavreli jedáleň a do zvyšného jedla sa pustili sami.
Namiesto vianočného bonusu som teda dostal jedinečnú príležitosť cez okienko sledovať svojich nadriadených, ako sa oduševnene napchávajú jedlom, ktoré bolo určené pre ďalších sto ľudí. Šťastné a veselé.
4. Kolegovia dostali 500 eur, na mňa sa akosi zabudlo. Spomenul som to šéfovi, no nezdalo sa, že by s tým plánoval niečo robiť. V tom čase som tam pracoval tri roky, ťahal nadčasy a na rozdiel od kolegov, ktorí tam boli dva dni aj s cestou, som odchádzal naprázdno. Nebol som na tie peniaze odkázaný, napriek tomu ma to zamrzelo.
Keď som podal výpoveď, šéf sa na mňa veľavravne pozrel a zahlásil: „To kvôli tým odmenám, však? Nuž, keď ti na tom tak záležalo, mal si niečo povedať.“ Pripomenul som mu, že som to s ním riešil, a z jeho odpovede ma skoro vykotilo. „Myslíš vtedy? Myslel som si, že to si sa len potreboval vyrozprávať. Ani vo sne by mi nenapadlo, že kvôli tomu odídeš. Som z teba neuveriteľne sklamaný…“
5. Nebolo to o odmenách, ale o reakcii vedenia na to, ako sme s nimi naložili. Robil som v nemocnici a jeden rok sme dostali slušné odmeny – niekoľko stoviek v závislosti od pozície. Ďalší rok sa nemocnica predala a nový šéf nám dal 15-eurovú poukážku na nákup morky v miestnom supermarkete.
Nikto z nás neplánoval piecť na Vianoce morku, tak sme sa kolektívne rozhodli, že poukážky podarujeme útulku pre bezdomovcov. Keď na to prišlo vedenie, všetkým nám pípol email v znení: „Keď si nevážite vianočné odmeny, budúci rok nebudú žiadne.“ Snažili sme sa spríjemniť Vianoce niekomu, kto nemá toľko šťastia ako my, a takto to dopadlo.
6. Dostal som email, že šéf v mojom mene daroval určitú finančnú čiastku charite. Svojej vlastnej (pracoval som v neziskovej organizácii).
7. Minulý rok nám ako učiteľom dala škola vianočný balíček s cukríkom, dezinfekčným gélom na ruky a jedným čajovým vrecúškom. Jedným. Čajovým. Vrecúškom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane