9. V deviatej triede som čakala na záchod. Bolo tam päť kabínok a všetkých päť bolo obsadených. Zrazu v tej istej sekunde všetkých päť báb vo vnútri spláchlo, v tej istej sekunde všetky otvorili dvere a v tej istej sekunde sa všetky pobrali na odchod. Dokonalá synchronizácia a nikto iný si to nevšimol!
10. Môjmu autu odchádzali brzdy, no keďže som bol mladý a sprostý, aj tak som na ňom jazdil. Akurát som išiel domov z práce po namrznutej ceste, autá predo mnou začali brzdiť a to moje? Nič. Stále sa šmýkalo vpred. Tak som trhol volantom a stočil to k niekomu na príjazdovú cestu.
Keďže bolo namrznuté, auto urobilo 270-stupňovú otočku a ostalo nasmerované tak, že som mohol pekne rovno vyjsť naspäť na cestu. Chvíľu som tam bez slova sedel a neveril vlastným očiam. Som si istý, že to niekto videl, ale nebol tam nikto, komu by som mohol povedať: „Kámo, čo ti šibe? Videl si to?!“
11. Mal som asi osem. Zo šatníka som počul bzučať muchu a vedel som, že tá mrcha má len jednu cestu von. Spakruky som schmatol bejzbalovú pálku a švihol. Ozvalo sa malé „plesk“ a potom niečo narazilo o škatuľu na opačnej strane šatníka. Keď som to utekal skontrolovať, bola tam – malá mŕtva mucha nehybne ležiaca na zemi. Aj ako 8-ročnému mi bolo jasné, že toto mi nikto neuverí.
12. Kráčala som domov uprostred otrasnej búrky. Silný vietor odtrhol zo stromu konár a ja – baba, čo má tri kilá aj s topánkami – som ho holými rukami chytila tesne predtým, ako mi vrazil do tváre. Prisahám, v tej rane som si pripadala ako Avenger.
