9. Vidličkou vyjedá surový cesnak rovno z pohára. Aspoň viem, že nie je upír… ale do bozkávania sa potom práve dvakrát nehrniem.
10. Je totálne posadnutý svojimi ponožkami, až do bodu, že ich po každom praní precízne poráta, a keď počet nesedí, obviní ma, že som s nimi niečo spravila. Akoby som nemala nič iné na robote, len mu kradnúť ponožky. V tejto fáze sa už na tom smejem, ale na začiatku ma tieto obvinenia neskutočne vytáčali.
11. Moja manželka povie nie na čokoľvek, o čo ju poprosím. Keď jej zavolám, že sa nám minul toaletný papier, povie, že ho nekúpi… a potom ho aj tak kúpi a donesie domov. Tvrdí, že si takto nacvičuje, ako hovoriť nie, lebo v tom nie je dobrá.
12. Nikdy nedoje posledné sústo. Nikdy. Za celé tie roky, čo sme spolu, som ju v živote nevidel nechať niekde prázdny tanier. Nikdy nezjedla posledný kúsok pizze, nikdy si nevzala poslednú chrumku či zemiakový lupienok. Nemôžem povedať, že mi to vadí – aspoň vždy ostáva mne.
13. Občas začne nahlas kikiríkať ako kohút. Pokojne aj na verejnosti, ale nie v prípade, že sa to vyslovene nehodí. Vždy ma to zastihne nepripraveného a neubránim sa smiechu.
14. Nikdy nezavrie dvere úplne. Privrie ich, ale zakaždým tam ostane centimetrová medzera, asi pre jej kamoša ducha alebo čo. Sme spolu trinásť rokov a ešte som ju nevidel zavrieť dvere. Našťastie to robí len s dverami vo vnútri domu, inak by nás asi na týždennej báze vykrádali.
15. Nedokáže byť bosý. Bez ponožiek a papúč je jedine v sprche a v posteli, a to druhé aj tak len vtedy, keď sa k niečomu schyľuje.
16. Naša najmladšia dcéra mala problém prejsť na pevnú stravu a nič jej nechutilo. Manželke (keďže ona bola doma na materskej) trvalo šesť mesiacov, kým ju konečne presvedčila, že tuhé jedlo je dobré. Už je to deväť rokov a zakaždým, keď ide jesť, po prvom súste povie „mňam, mňam, mňam“ a spokojne si zamliaska.
