8. Moja mama si je vždy na 100 % istá, že vie, čo sa so mnou deje, len na základe svojej dedukcie. Mohla by sa opýtať, ale to je asi pod jej úroveň. Teraz už som dospelý, no na strednej som trpel ťažkou depresiou. Väčšinu času som trávil vo svojej izbe a vyhýbal sa každému, vrátane mojich rodičov.
Raz mi tam bez ohlásenia vtrhla a začala mi prehľadávať komplet všetky veci, lebo moje správanie malo podľa nej len jedno vysvetlenie – beriem drogy. Keď nič nenašla, bez slova odišla a už sa k tomu nikdy nevrátila. K psychiatrovi som išiel po osemnástke až sám.
9. Keď poviem, že sa mi niečo páči, moji rodičia z toho spravia celú moju osobnosť. Roky dozadu som poprosila našich, aby mi usporiadali gýčovú narodeninovú párty s ružovými plameniakmi. Moja mama povedala, že je to hlúposť.
Žiadna plameniaková párty sa teda nekonala, ale od toho dňa mi každý rok kúpi niečo s ružovým plameniakom. Chcela som jednu poondiatu párty. Namiesto toho mám (mimo iného) na záhrade sedem okrasných ružových plameniakov.
10. Začala to robiť, keď som bola v puberte, a robí to dodnes. Celé to začne frázou „viem, že sa na mňa asi nahneváš, ale…“ a potom mi chrstne do ksichtu nejakú odpornú poznámku na účet môjho vzhľadu. Buď som tučná, alebo mám na sebe škaredé tričko, alebo sa jej nepáči môj účes… čokoľvek. V štrnástich som ju začala postupne odstrihávať a dnes je veľmi prekvapená, prečo s ňou komunikujem len minimálne.
11. Majú idiotské pripomienky absolútne ku všetkému. Dospelo to do takého štádia, že som v puberte dva roky nepočúval žiadnu hudbu, lebo som mal strach, čo povedia na môj hudobný vkus. Keď niekoho stretneme, po jeho odchode ho rozoberú do poslednej nitky – aké mal nechutné akné, príliš dlhé vlasy, príliš vyzývavý outfit… Podľa nich sú to len neškodné poznámky, no ja mám kvôli nim celoživotné komplexy.
12. Ako tínedžerka som neznášala, keď mi povedali, aby som spravila niečo, na čom som v tej chvíli už zjavne aktívne pracovala. Mama ma zbadala vynášať špinavý riad z izby? „Choď si upratať izbu,“ vyhlásila. Otec zbadal, že si na kuchynský stôl vyťahujem učebnice? „Nech ti ani nenapadne ísť von, kým si nedorobíš úlohy,“ zavelil. Išlo ma z toho od jedu rozhodiť. Sporadicky to robia dodnes, ale už s nimi nebývam, takže je to tolerovateľnejšie.
13. Môj 70-ročný otec má talent zamiešať politiku do akejkoľvek debaty a potom sa vytočiť do nepríčetnosti, lebo politika ho vlastne len vytáča. Môžem mu zavolať ohľadom výmeny odkvapových rúr na streche a jeho odpoveď bude, že keby táto vláda konečne vynašla prístroj na kontrolu počasia, žiadne by som nepotreboval.
14. Zakaždým, keď mám voľno, sa ma príde spýtať, prečo nie som v práci. „Lebo nemám zmenu,“ odpoviem jej. „A prečo nemáš zmenu?“ opýta sa obratom. Lebo tam pracujú aj iní ľudia?! Ako sa dá vôbec normálne odpovedať na takúto otázku?
15. Moja mama je presne ten človek, ktorý naletí každému hoaxu. Každému jednému. Keby som ju chcel presvedčiť, že pelendreky liečia rakovinu, do desiatich minút by tomu začala veriť. Nielenže ma to vytáča, reálne ma to desí, pretože nikdy neviem, kedy všetky naše úspory skončia na účte nejakého „egyptského princa“.
