10. Na strednej som sa zaprisahal, že budem na každého milý – aj na decká, ktoré sú fakt divné. Asi desať rokov dozadu som si kolosálne pokašľal život a nevedel, kam z konopí. Vtedy som prijal telefonát od jedného z tých „divných deciek“, či sa náhodou nechcem zaučiť za softvérového developera.
Vraj si ma pamätá zo školy a vie, že sa učím rýchlo. V tom čase som vyprážal kuracie rezne na benzínovej pumpe, takže som nemal prečo váhať. Dnes som už niekde celkom inde.
11. Na strednej som si počas futbalu zlomil ruku, takže jediné, čo som mohol robiť na telesnej, bolo kráčať po bežeckej dráhe. Baba z vedľajšej triedy si zabuchla prst do dverí na aute, mala na ruke sadru a bola na tom veľmi podobne. Tak sme každú hodinu, celú hodinu kráčali spolu. Už je to vyše dvadsať rokov a stále sme spolu.
12. Z jednej akcie som chcel zdúchnuť čo najskôr, no známi ma presvedčili ešte na jedno pivo. Práve počas toho piva sa pri nás pristavil chlapík, ktorý mi neskôr ponúkol prácu. V tom čase som bol dlhodobo nezamestnaný a nevedel som, ako sa z toho vyhrabať. Dodnes som mu za tú príležitosť vďačný.
13. Akurát sme sa s bratom presťahovali do cudziny. Pôvodne sme chceli ísť na večeru do mekáča, no napokon sme sa zhodli, že ochutnáme radšej niečo z miestnej kuchyne. Našli sme teda reštauráciu, o akej sme jakživ nepočuli, a vydali sa na „expedíciu“.
Čašníčka bola neskutočne zlatá, a keď zistila, že sme tam noví, zatiahla nás dozadu. Manažér mi na mieste ponúkol prácu, vďaka čomu som sa zoznámila s príjemným barmanom, s ktorým dnes už takmer desať rokov tvoríme pár. Neuveriteľné, čo všetko vie napáchať jedna večera.
14. Potreboval som peniaze, tak som zobral prvú brigádu, čo prešla okolo – vyrábanie drevených stojanov na snowboardy. Dnes mám vlastnú stolársku firmu.
15. Firma, v ktorej som vtedy robil, zablokovala všetky stránky, ktoré by nás mohli rozptyľovať. Sociálne siete, online hry, všetko. Jediné, čo nezablokovali, bol akýsi blog o stolných hrách. Ako zdravo znudený zamestnanec som si teda začal študovať veci o dizajne a výrobe stolných hier.
Popri tom som narazil na zaujímavú hru, no nepodarilo sa mi dohľadať jej presné pravidlá. Tak som si nejaké vymyslel. Po rokoch jej hrania som našiel pravidlá k originálnej hre a zistil, že sa mi vôbec nepáčia. Moje boli lepšie. Aby som to skrátil, dnes som oceňovaný dizajnér stolných hier a nemám sa na čo sťažovať.
