Napáliť dieťa nie je práve komplikované. Predsa len, ty si dospelý a jeho od zeme nevidno – určite ťa nebude spochybňovať. Problém nastáva vtedy, keď mu akosi dodatočne zabudneš povedať, že si to nemyslel vážne, a ono si tvoju „nevinnú“ lož so sebou ponesie do konca života.
O niečom obdobnom by vedeli rozprávať aj títo ľudia z Redditu. V nedávnom vlákne sa podelili o klamstvá dospelákov, ktoré v detstve povýšili na pravdu. A že im trvalo poriadne dlho, kým prišli na to, ako to v skutočnosti je…
1. Ako malý som veril, že môj otec je génius, a čo povedal, to bolo pre mňa sväté. Raz som sa ho pri prechádzke na pláži opýtal, ako sa tvoria vlny. „Keď veľryby mávajú plutvami,“ povedal. Neviem, či to myslel zo srandy, alebo si len narýchlo niečo vymyslel, lebo nevedel, ale veril som tomu až do neskorej puberty.
2. „Ty si ale neskutočne podrástol. Chlap ako hora,“ hovorievala mi starká vždy, keď som ju prišiel pozrieť, vďaka čomu som bol presvedčený, že rastiem ako z vody. Dnes som dospelý chlap a meriam 168 centimetrov. Začínam mať pocit, že si zo mňa uťahovala.
3. Ešte ako prvákom na základnej nám triedna učiteľka prízvukovala, nech sa správame pekne, lebo sa nám všetko zlé zapíše do doživotného registra trestov. Predstavte si môj šok, keď som zistil, že nikde nie je zapísané, ako som v tretej triede zlomil kružidlo na tabuľu.
4. „Mole sú duchovia motýľov.“ Ďakujem, oci, skvelý spôsob, ako traumatizovať svoje dieťa do konca života.
5. Dedko mi povedal, že sa so mnou nepôjde kúpať do mora, lebo je vyrobený zo soli a vo vode by sa rozpustil. Pravdepodobne si chcel len schrupnúť na uteráku, no ja som mu to zožral aj s navijakom. Roky som sa kamarátom chválil, že môj dedko je zo soli, a bol som urazený, keď mi nikto neveril.
6. „Len dievčatká, ktoré jedia kôrku, majú kučeravé vlasy.“ Výrok mojej mamy, ktorej sa už nechcelo odkrajovať kôrku z každého chleba, čo som mala jesť. Zabralo to, odvtedy som ju tlačila s úsmevom na tvári.
7. V prvom ročníku na strednej k nám prišiel akýsi chlapík z neziskovky robiť prednášku o nebezpečnosti drog. „Ak vám niekto na ulici ponúkne drogy, musíte odmietnuť.“ Myslel som si, že to je bežná vec, ale za celých tridsať rokov mojej existencie mi ešte nikdy nikto len tak na ulici neponúkol drogy. Asi žijem v zlom meste alebo čo.
8. „Budúci rok to budete potrebovať.“ Ak som túto vetu nepočul z úst našich učiteľov aspoň miliónkrát, tak hádam ani raz. A hádajte, čo? Budúci rok po tom ani pes neštekol.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
