9. Mal som súkromnú poradu so šéfom, s ktorým sa celkovo ťažko spolupracovalo, a on z ničoho nič vrazil päsťou do steny. Nie zo srandy. Od nervov, v plnej sile, reálne tam spravil dieru. Pár sekúnd som tam sedel a neveril vlastným očiam. Potom som sa postavil, išiel si pobaliť veci zo stola a odovzdal mu svoju výpoveď.
10. Žena, ktorá ma mala zaškoliť, ma začala ignorovať v sekunde, ako manažér zmizol z dohľadu. Potom som ju našla hrabať sa mi v kabelke, kým som si odskočila na záchod. Povedala som si, že toto mi ku šťastiu fakt nechýba, a odišla som ešte počas prvého dňa.
11. Asi mesiac som pracovala na klinike, potom som dala okamžitú výpoveď. Bola som tam jediná recepčná, nikto ma nezaškolil a šéf na mňa podchvíľou ziapal, že to nerobím dobre. Pred pacientmi. Bolo to také zlé, že zopár z nich za mnou potom prišlo a pýtali sa ma, či som v poriadku.
12. Každé ráno pred robotou som na parkovisku vracal zo stresu. Potom ma jeden pacient doslova kopol do zubov a šéf ma odmietol pustiť skôr, aby som stihol zubára. Aj tak som išiel.
13. Šéf mi bez srandy povedal, že by som mal začať spávať uňho doma, lebo to je úroveň zápalu pre prácu, ktorú od svojich zamestnancov požaduje. Zbohom.
14. Bola som hlavnou chyžnou v hoteli. Počas každého sviatku si vedenie vypísalo voľno a celú zodpovednosť hodili na plecia mne. Po rokoch bez Vianoc s rodinou som si išla vypýtať aspoň vyšší plat a oni ma poslali dokelu. Počkala som si na najbližší sviatok, keď hotel praskal vo švíkoch, a poslala im svoju fotku z hotelového baru s drinkom v ruke so správou: „Možno to tu zhorí. Ktovie? Ja nie, lebo tu už nepracujem.“
15. Majiteľ firmy mi nakázal, aby som v jeho mene vyhodil kolegyňu, lebo prišla načas. Nonstop si vymýšľal nové pravidlá a to posledné bolo, že všetci musíme chodiť skôr, nie presne načas. Nebol som ochotný vyhodiť ženu len preto, že on každý deň mení názor. Radšej som odišiel ja sám.
16. Keď som šoférovala domov z práce a zrazu som dostala panický záchvat len preto, že niekto predo mnou šoféroval ten istý model auta v tej istej farbe, ako mal môj šéf. Pochopiteľne, toto nebola posledná kvapka, ale pomohlo mi to uvedomiť si, že toto fakt nie je cesta.
