Pokiaľ si naozaj berieš človeka, ktorého ľúbiš ako koňa a nemenej aj on teba, tak je manželstvo splneným snom. To však neznamená, že ti sem-tam nebude chýbať niečo, čo si si mohol užívať, len kým si bol single. Títo ľudia sú toho dôkazom. Na Reddite sa podelili o momenty zo svojich slobodných čias, ktoré by si radi ešte zopakovali. Tak ktoré to teda sú?
1. Nemusieť nikomu vysvetľovať, prečo si už druhý večer po sebe objednávam jedlo. Ja viem, že je doma navarené. Ja viem, že jej to dalo čas a prácu. Ale naozaj je trestné mať dvakrát týždenne chuť na čínske jedlo?
2. Nachádzať veci na tých istých miestach, kde som ich nechal.
3. Nebudiť sa uprostred noci na to, že ma niekto capol rukou po ksichte. KÚPIL SOM OBROVSKÚ POSTEĽ, ABY SI MOHLA SVOJICH IMAGINÁRNYCH NINDŽOV MLÁTIŤ LEN NA SVOJEJ STRANE. TAK MI DAJ POKOJ. PROSÍM.
4. Robiť rozhodnutia len sám za seba a nemusieť myslieť na to, či to ovplyvní aj niekoho iného.
5. Jeden čas mi chýbalo, že nemôžem byť len tak sám, no len čo raz žena odišla s deťmi k rodičom, pochopil som, že byť sám ma baví naozaj len krátko. Prvý deň som skákal dva metre dvadsať a zvyšok týždňa len rátal sekundy do ich príchodu. Nikde nikto, všade ticho… veľmi rýchlo to začne byť nuda.
6. Posteľ len pre seba. Neviem, ako žijú manželia, ktorí reálne zdieľajú jednu perinu, ale je mi ich úprimne ľúto. U nás je už len zdieľanie postele miestami boj o holý život.
7. Upratovať tak, ako to chcem ja. Znie to trochu absurdne, ale rada upratujem. Dlho mi to trvá a mám v tom veľmi špecifický systém, ale výsledok mi prináša určitý druh vnútornej satisfakcie, ktorej sa jednoducho nemôžem nabažiť.
8. Nedeliť sa o jedlo. Kedysi, keď mi ostal trojuholník pizze, dala som ho do chladničky a na druhý deň ho zjedla na raňajky. Teraz ho do seba natlačím, aj keby mi mal začať liezť ušami, lebo inak ho ochotne doje môj muž. A to nedopustím.
9. Ticho. Keď som býval sám, okrem telky bolo u mňa vždy hrobové ticho. Teraz mám ženu, tri dcéry a niekedy je to u nás doma ako v blázinci.
10. Nemusím čuchať cudzie prdy. Jasné, že nechcem, aby mu bok vyvalilo, ale prisahám, že ten chlap prdí, akoby mu v čreve vyhrával človiečik s trombónom, a ten smrad… Ľúbim ho najviac na svete, ale bez tohto by som sa naozaj zaobišla.
11. Ten príjemný pocit nadšenia, keď s niekým začneš chodiť. Raz mi kamoška, ktorá sa akurát zasnúbila, povedala: „Jediné, čo ma mrzí, je, že už nikdy nezažijem ďalšiu prvú pusu.“ Vtedy som tomu nerozumela. Teraz – o 15 rokov neskôr – už presne viem, na čo narážala.
12. Pozerať film bez sprievodného komentára. Prisahám, ak sa ma moja žena ešte raz opýta, kto to je, keď ukážu postavu, ktorú vidím prvýkrát v živote, tak ma asi porazí. POZERÁME TEN ISTÝ FILM. JA NEVIEM, KTO TO JE.
13. Kamaráti. Aby sme si rozumeli, moja žena sa ma nikdy nesnažila izolovať od mojich priateľov. Môžem si za to sám. Problém je v tom, že ak si človek vezme svoju spriaznenú dušu a najlepšiu kamarátku v jednom, niekedy úplne pozabudne na udržiavanie vzťahov mimo manželstva. Keď sa neskôr spamätá, väčšinou už býva neskoro.
14. Nemusieť vysvetľovať, prečo som urobil niečo, čo ani sám neviem, prečo som vlastne urobil. Moja žena: „Prečo si položil zubnú pastu na pravú stranu umývadla a nie na ľavú?“ Ja neviem. Fakt nemám ani tušenia.
15. Byť lenivá. Keď som bola mladšia, bolo mi tri-päť, či mám doma bordel. Aj keby mi niekto nasr*l doprostred obývačky, keď som chcela pozerať telku, tak som proste išla pozerať telku. Teraz mám pocit, že na niečo také nemám nárok, a nebudem klamať. Občas by mi deň bezcieľneho leňošenia fakt bodol.
16. Môcť povedať áno, keď naozaj chcem ísť. Nejdeš na pivo? Áno. Do kina? Jasné. Čo keby sme cez víkend vybehli lyžovať? Už sa balím. Niežeby ma moja žena držala na reťazi, ale keď fungovanie domácnosti visí na vašich spoločných pleciach, robiť takéto spontánne rozhodnutia je jednoducho sebecké. No niekedy by som bol rád.
17. Mať nábytok na tom istom mieste. Už navždy. Moju ženu každých pár mesiacov prepadne nutkanie poprehadzovať nábytok z jednej strany na druhú, len aby to o ďalších pár mesiacov dala zase späť. Načo? Len sa namakám ako idiot a potom si dva týždne zvykám, kde čo zase máme.
18. Nechodiť spať o polhodinu skôr, ako chcem, len preto, že musím zaspať skôr ako môj manžel. Ten chlap chrápe ako drevorubač.
19. Peniaze. Chýbajú mi tie časy, keď to, čo som si zarobil, bolo len moje a mohol som to minúť, na čo som len chcel. V manželstve je takmer každý výdavok kompromis a niekedy to človeku naozaj lezie na city.
20. Cestovať sám. Nevyberať hotel, ktorý sa páči manželke, nehľadať, či sú v okolí atrakcie pre deti – proste sa len vybrať, kam chcem ísť, a užiť si to. Predpokladám, že keby som chcel, moja žena by ma za to určite nezaškrtila, ale čo jej mám povedať? „Počuj, naplánoval som si tento parádny výlet, ale ty a decká nie ste pozvaní.“ Určite.
