11. Ten príjemný pocit nadšenia, keď s niekým začneš chodiť. Raz mi kamoška, ktorá sa akurát zasnúbila, povedala: „Jediné, čo ma mrzí, je, že už nikdy nezažijem ďalšiu prvú pusu.“ Vtedy som tomu nerozumela. Teraz – o 15 rokov neskôr – už presne viem, na čo narážala.
12. Pozerať film bez sprievodného komentára. Prisahám, ak sa ma moja žena ešte raz opýta, kto to je, keď ukážu postavu, ktorú vidím prvýkrát v živote, tak ma asi porazí. POZERÁME TEN ISTÝ FILM. JA NEVIEM, KTO TO JE.
13. Kamaráti. Aby sme si rozumeli, moja žena sa ma nikdy nesnažila izolovať od mojich priateľov. Môžem si za to sám. Problém je v tom, že ak si človek vezme svoju spriaznenú dušu a najlepšiu kamarátku v jednom, niekedy úplne pozabudne na udržiavanie vzťahov mimo manželstva. Keď sa neskôr spamätá, väčšinou už býva neskoro.
14. Nemusieť vysvetľovať, prečo som urobil niečo, čo ani sám neviem, prečo som vlastne urobil. Moja žena: „Prečo si položil zubnú pastu na pravú stranu umývadla a nie na ľavú?“ Ja neviem. Fakt nemám ani tušenia.
15. Byť lenivá. Keď som bola mladšia, bolo mi tri-päť, či mám doma bordel. Aj keby mi niekto nasr*l doprostred obývačky, keď som chcela pozerať telku, tak som proste išla pozerať telku. Teraz mám pocit, že na niečo také nemám nárok, a nebudem klamať. Občas by mi deň bezcieľneho leňošenia fakt bodol.
16. Môcť povedať áno, keď naozaj chcem ísť. Nejdeš na pivo? Áno. Do kina? Jasné. Čo keby sme cez víkend vybehli lyžovať? Už sa balím. Niežeby ma moja žena držala na reťazi, ale keď fungovanie domácnosti visí na vašich spoločných pleciach, robiť takéto spontánne rozhodnutia je jednoducho sebecké. No niekedy by som bol rád.
17. Mať nábytok na tom istom mieste. Už navždy. Moju ženu každých pár mesiacov prepadne nutkanie poprehadzovať nábytok z jednej strany na druhú, len aby to o ďalších pár mesiacov dala zase späť. Načo? Len sa namakám ako idiot a potom si dva týždne zvykám, kde čo zase máme.
18. Nechodiť spať o polhodinu skôr, ako chcem, len preto, že musím zaspať skôr ako môj manžel. Ten chlap chrápe ako drevorubač.
19. Peniaze. Chýbajú mi tie časy, keď to, čo som si zarobil, bolo len moje a mohol som to minúť, na čo som len chcel. V manželstve je takmer každý výdavok kompromis a niekedy to človeku naozaj lezie na city.
20. Cestovať sám. Nevyberať hotel, ktorý sa páči manželke, nehľadať, či sú v okolí atrakcie pre deti – proste sa len vybrať, kam chcem ísť, a užiť si to. Predpokladám, že keby som chcel, moja žena by ma za to určite nezaškrtila, ale čo jej mám povedať? „Počuj, naplánoval som si tento parádny výlet, ale ty a decká nie ste pozvaní.“ Určite.
