9. Mala som 15 a na krku bábo, ktoré ani za ten svet nechcelo prestať revať. Nakŕmené, odgrgnuté, okúpané, prezlečené, stokrát prebalené (pre istotu), nič. Držala som ho na rukách, prechádzala sa s ním, spievala mu, nič. Nakoniec som zúfalá zavolala jeho mame, ktorá okamžite pribehla domov. Len čo ho zobrala na ruky, stíchlo. Cítila som sa ako pablb.
10. Starší syn má 14 a neznáša, keď mladší (6 rokov) lozí do jeho izby. Minulý rok som mu ho prvý raz nechala na starosti, a keď som sa vrátila domov, malý bol prakticky uväznený v jeho tínedžerskom dúpäti. Pýtam sa ho, čo tá náhla zmena, a on hovorí: „Jediné miesto, odkiaľ nezdrhne.“
11. Princezná bola akurát vo fáze „nechcem nič, len jogurt“ a jej ocino nám nechal na večeru tacos. Ako sa dalo očakávať, nechcela ich jesť. „Prosím si jogurt,“ hovorí mi, tak som zmiešala mäso s cottage syrom a povedala jej, že to je mäskový jogurt. Vraj lepší jogurt nikdy nejedla.
12. Prvý raz sme nechali 14-ročného syna strážiť 2-ročnú sestru. Posadil ju do vane a išiel sa do izby hrať videohry. Zrazu mi volá, že sa mu z lampy na strope valí voda. Slečna sa rozhodla urobiť si z kúpeľne bazén a jeho babysitterská kariéra skončila tak rýchlo, ako sa začala.
13. Strážim jednu malú slečnu a ona na drzovku zaspala počas nášho čajového večierka. Čo mám teraz robiť? Piť ten imaginárny čaj sama ako idiot? To snáď nemyslí vážne…
14. Mamička ma poprosila, či by som neumyla riad a neupratala trochu obývačku, keď bude malý už v posteli. Platila mi 50 centov na hodinu.
Odporúčame prečítať:
Slováci vo vtipnej dokresľovačke ukázali, ako si predstavujú ideálny relax
15. Keď bola moja mama mladšia, privyrábala si strážením detí. V tom čase boli všetky koly v sklenených fľašiach. Chlapček, ktorého mala na starosti, vybral jednu z chladničky. Keď sa ju pokúšal otvoriť, uzáver mu vypálil rovno do tváre a chlapček skončil so skleneným okom. Asi nikoho neprekvapí, že sa jej už neozvali.
16. Strážila som 4-ročné dievčatko, ktoré sa ma pýtalo, prečo sa so snúbencom ideme brať. „Lebo sa ľúbime a chceme mať veľa takých krásnych detičiek, ako si ty,“ hovorím jej. Chvíľu nad tým uvažovala a potom skonštatovala: „Nech ti ani nenapadne priniesť tie škaredé deti do nášho krásneho domu!“ Ale inak bola zlatá.
