Poznáme to všetci. Keď generál-mama zahlási, že budeš žrať tento rozvarený špenát v počiatočnom štádiu rozkladu, tak proste budeš tento špenát v počiatočnom štádiu rozkladu žrať. Či máš dvanásť, dvadsať alebo štyridsať, proste budeš a bodka. Slušnosť totiž káže. A čo všetko musí človek niekedy zo slušnosti zjesť, prezradili aj títo ľudia z Redditu.
1. Čili mojej babky. Moja babka je príšerná, fakt príšerná kuchárka. Z jej jedla mi bolo vždy zle, ale toto čili ma skoro zabilo. Naši boli mimo mesta, takže nás strážila babka a hneď v prvý deň uvarila v pomalom hrnci tri tony tohto zázračného čili, aby sme mali na viacero dní. Prvý deň to bolo v pohode. Druhý deň to chutilo trochu zvláštne, ale dalo sa to jesť, a rozhodne to nebolo to najhoršie, čo som kedy jedol.
A potom prišiel tretí deň. Naložila mi tento skvost na tanier a ten pohľad sa nedal opísať. Na povrchu plávalo čosi zelené, celý tanier bublal a smrdelo to ako týždeň staré ponožky. Mal som deväť, akurát sme sa v škole učili o baktériách a ja som babke povedal, že toto proste nezjem. Opýtal som sa jej, ako to čili skladovala, a ona pokojne odpovedala: „No veď v tom hrnci. Na linke. Vždy to tak robievam.“
Bolo leto, vonku tridsať stupňov, v našej kuchyni minimálne päťdesiat… a ona nechala mäsový pokrm tri dni stáť na linke a bez chochmesu sa nás ním snažila nakŕmiť. Toto nebolo čili. Toto bol vedecký experiment a pokus hromadne vyvraždiť všetky svoje vnúčatá.
2. Citrónový koláč od mojej svokry. Bol to jej tajný recept, ktorý sa údajne naučila od kamarátky. Minul sa jej však cukor, takže v koláči žiaden nebol, a korpus spravila zo slaných krekrov. Bola to tá najnechutnejšia slano-kyslá masa, akú som kedy dala do úst. Ale verte tomu, že som to zjedla do poslednej omrvinky a ešte som jej brilantný recept aj pochválila.
3. Pracoval som v Číne. Jedného dňa sme oslavovali a šéf nám pripravil kulinárske prekvapenie – morských červov. Bola to veľká biela rolka v nádobe s ľadovou vodou, ktorá sa po chvíli roztopila a vytvorila akési zakalené „želatinoidné“ čosi. V podstate z toho vzniklo želé s rybacou príchuťou. Zo slušnosti som musel zjesť niekoľko porcií. Prežil som to len vďaka hektolitrom alkoholu.
4. Moja sestra mala vtedy asi päť rokov a pozvala moju mamu, jej kamarátku a mňa na svoju malú čajovú párty. Všetci sme sa usadili na koberci a ona nám porozlievala niečo, čo bol podľa jej slov špeciálny čajík na špeciálne príležitosti. Po prvom dúšku som sa skoro zadrhla. Opýtala som sa jej, čo do toho dala. „Vodu. A maminu voňavku.“ Som rada, že sme to všetci v zdraví prežili.
5. Špenátový nákyp mojej bývalej švagrinej. Bolo to niečo hnusné. Moja dcéra to nezvládla a vyvracala to do ventilačnej šachty v obývačke. Pochopiteľne som to musela upratovať a poviem vám… v tomto štádiu to hádam vyzeralo vábnejšie, ako v tom pôvodnom.
6. Moja frajerka z vysokej chcela byť milá na moje spolubývajúce, pretože bola u nás pomerne často, a ony s tým nikdy nemali problém. Ukuchtila nám teda všetkým večeru – steaky. Niekde uprostred procesu si však pomýlila polievkové lyžice so šálkami a namarinovala všetko mäso v plnej šálke soli. Snažil som sa zjesť, čo to dalo, a zapíjal to litrami vody… ale aj tak mám pocit, že nás v ten večer skoro všetkých zabila.
7. Dievča, s ktorým som kedysi chodil, sa ma snažilo očariť svojím kuchárskym umením. Pripravila nám teda zelené kari. Akosi tam však pridala podstatne viac kari pasty, ako mala, a z omáčky sa razom stal smrteľný elixír. Obaja sme tam sedeli, plakali a potili sa ako blázni. Ako jediné pozitívum beriem to, že ma v tom nenechala samého a žrala to tiež.
8. Sušienky od manželovej babky. Na tie nikdy nezabudnem. Bola to veľmi milá, no veľmi popletená stará pani. Zamenila cukor za soľ a čiernu fazuľu si pomýlila so sušenými hrozienkami. Asi nemusím objasňovať, ako presne to chutilo…
9. Prvé jedlo mojej ženy. Už si ani nepamätám, čo to bolo, pamätám si len bolesť, ktorá prišla potom. Odvtedy som ju za sporák nepustil. Tak trochu mám pocit, že toto bol jej plán po celý ten čas.
10. Boli sme na výlete v Guatemale a jedna veľmi milá staršia pani nás pozvala na večeru. Naservírovala nám hustú zeleninovú polievku s mäsom. Na pohľad dobré, no keď sme to ochutnali… katastrofa. Skoro som sa povracal. Najhoršie na tom je, že v tejto krajine je extrémne neslušné odmietnuť, čo ti naložia na tanier, tak sme to smutne tlačili a tlačili… až sme v polovici taniera vyhlásili, že už naozaj nevládzeme.
O niekoľko dní neskôr sme milú pani stretli opäť. Hneď sa nám oduševnene začala ospravedlňovať, takmer sa pri tom rozplakala. Povedala, že mäso bolo pokazené, a keďže to ona s nami nejedla (hostiteľ sa u nich na hostí len pozerá, sám sa naje až neskôr), tak to zistila, až keď sme už boli preč. Som rád, že to skončilo len príšernou chuťou na jazyku a nie pobytom v nemocnici.
11. Pre môjho kamaráta to boli banány. Často u nás prespával a tým pádom aj raňajkoval, a u nás na raňajky vždy fičali banány. Ovsená kaša s banánmi, banánové palacinky, banánový chlieb… proste banány, banány a banány. Až o päť rokov neskôr, keď sme vyrástli, mi povedal, že z celej svojej duše banány nenávidí a jedol ich u nás len zo slušnosti.
12. Babka môjho manžela nám uvarila „miso polievku“. To bolo peklo. Polievka bola takmer čierna od sójovej omáčky, polovica zeleniny bola tvrdá ako kameň a druhá slizká, rozvarená takmer až na kašu. Bolo ťažké rozoznať, čo bol počiatočný úmysel, a keďže nám predom nepovedala, čo to má byť, stala sa mi na druhý deň trápna nepríjemnosť.
Uvarila som si svoju vlastnú miso polievku. Babka sa, samozrejme, urazila a chcela vedieť, prečo som si nedala zvyšok jej perfektnej miso polievky, a na truc si radšej uvarila vlastnú. Stála som tam ako obarená. Ja som naozaj nevedela, že tá jej smutná voda so sójovkou chcela byť miso.
13. Môj dedko raz robil suši. Tuniak, rebarbora, horčica, riasy a rozvarená ryža. Hrdo na mňa pozeral, ako to jem, a dohliadal, aby mi nebodaj neušla žiadna ingrediencia. Po celý čas som si v hlave hovoril: „Kámo, ľudia denne umierajú vo vojne. Proste sa usmievaj a žer to sku*vené suši.“
14. Jedného dňa som prišiel hladný zo školy, opýtal som sa mamy, čo doma máme, a ona ma odkázala na čučoriedkové muffiny, ktoré boli v chladničke. Schuti som do jedného zahryzol… a skoro ho obratom aj vypľul. Suché, bez chuti, vôbec to nešlo dole krkom. Najhoršia sladkosť, akú som kedy jedol. Zo slušnosti som si však zobral ešte jeden. Keď to zbadala mama, začala sa smiať. Vraj ich nepiekla ona, ale jej kolegyňa, a predtým, ako poputovali do koša, si zo mňa ešte chcela vystreliť.
15. Nedovarený zemiak, cesnak, feta syr a kúsky kuraťa zabalené v alobale. Mal to byť grécky pokrm. Všetci sme skončili na pohotovosti.
Zdroj: bogwhoppers / Reddit
