9. Asi dvadsať rokov dozadu som čakal na urgentnom príjme, keď zrazu záchranári na nosidlách priniesli muža v autentickom kostýme opice. Bežali za ním ďalší traja, tiež mali kostým opice. Boli to herci, ktorí akurát vystupovali s predstavením Levieho kráľa.
10. Nikdy na to nezabudnem. Bol som na pohotovosti s obličkovým kameňom a oproti mne sedel starší manželský pár. Obaja sa sťažovali, ako dlho tam už sú. Nič nezvyčajné… keby tá žena nebola kompletne fialová. Tvár, celú hlavu, všetko mala fialové. Nevyzerala, že by ju niečo bolelo, ale dodnes si kladiem otázku, čo sa jej, preboha, stalo. Žeby Willy Wonka?
11. Oproti mne sedel chalan s babou, obaja bieli ako stena, obaja očividne v panike. Chalan držal v ruke igelitové vrecko… s vlastným prstom vo vnútri. „Čo budeš teraz robiť?!“ pýta sa baba chalana. „Viem, čo určite robiť nebudem. Nebudem kuchár,“ odpovedal jej.
12. Raz som brala kolegu do nemocnice. Kým sme čakali v čakárni, na recepcii prijali muža so silnou bolesťou v hrudi a okamžite ho brali dnu. Len čo sa za ním zabuchli dvere ambulancie, dovalil sa zvyšok. Vysvitlo, že pán bol akurát na grilovačke a jeho família odmietla pokračovať bez neho, tak sa aj s jedlom a nápojmi dotrepali na pohotovosť. Jediné, čo ma mrzí, je, že ma neponúkli.
13. Moja žena akurát podstupovala chemoterapiu a po jednom kole jej rapídne stúpla teplota. Bežali sme na najbližšiu pohotovosť, a kým sme čakali v rade, chlapík vedľa nás si veselo pustil film pre dospelých. Keď zistil, že mu to nejde na slúchadlách, okamžite sa to pokúsil stíšiť, no už bolo neskoro. Všetci sme to počuli.
14. Na recepcii stála asi 18-ročná baba, ktorá vyzerala, že sa každú chvíľu zosype. V ruke držala obrovské priehľadné vrece na smeti, plné akejsi žltej tekutiny. „Priniesli ste lekárovi vzorku moču?“ spýtala sa jej pani na recepcii, ktorá ju očividne nevidela prvýkrát. „Áno,“ odpovedala baba… a podala jej to vrece.
15. Mama brala otca na pohotovosť. Nemocnica v našom meste je malá a stará, takže aj steny sú luxusom, ktorý sme nepoznali. Celé to bola jedna veľká miestnosť a ošetrovaných pacientov od seba delili len závesy, aby mali aspoň trochu súkromia.
Spoza jedného závesu sa ozývalo ženské stonanie, na základe ktorého by si človek myslel, že bezmála umiera. Lekár sa jej snažil niečo povedať, no ona len stonala, stonala a vôbec ho nepočúvala. Tak zvýšil hlas a na celú budovu zajačal: „Pani, nerobte z toho takú drámu! Ste doslova len plná h*vna!“ Veľmi rýchlo stíchla.
16. Stalo sa to pár týždňov dozadu. Vošiel som do nemocnice a okamžite si všimol, ako sa celý zdravotnícky personál zbieha okolo staručkej Aziatky s obrovským kufrom. Jej rodina ju tam vysadila a ona nemala kam ísť. Nebola chorá, nepotrebovala vidieť lekára… jej rodina ju tam nechala ako nechcené šteňa v útulku. Bolo mi jej neskutočne ľúto a dúfam, že jej príbeh sa napokon dočkal šťastného konca.
