7. Prvú noc v mojom novom dome som cez okno zazrela týpka, ako sa mi obšmieta okolo okien a hľadá cestu dnu. Zasvietila som všetky svetlá, zbehla dole tak hlučne, ako to len išlo, a s plastovým kladivom v jednej, s mobilom vytáčajúcim tiesňovú linku v druhej ruke som čakala za dverami. Dnu sa vôbec nedostal, ale aj tak to bolo desivé. O to viac, že toto bola reálne moja prvá noc osamote, odkedy som sa odsťahovala od rodičov.
8. Mal som čerstvých dvanásť a naši mi po prvýkrát dovolili ostať na pár hodín doma bez nich. Zrazu vidím, ako sa nám po oplotenej záhrade prechádza muž a mieri rovno k môjmu oknu. Môj pes brechal ako besný a ja som nevedel, čo robiť – nemal som sa ako dostať von bez toho, aby ma videl cez okno. Tak som sa krčil za sedačkou, až kým neodišiel, a celý urevaný som volal mame. „Prepáč, zlatko, zabudla som ti povedať, že dnes príde niekto odpisovať plynomer.“
9. Strážila som deti rodine, ktorú som vôbec nepoznala. Boli to známi mojich rodičov, naši vedeli, že si chcem privyrobiť, a keď im spomenuli, že by potrebovali postrážiť deti, tak som išla. Decká už spali, ja som si čítala, keď tu zrazu počujem z vedľajšej miestnosti niekoľko hlbokých, skoro až démonických hlasov. So stiahnutými polkami som sa to ako jediný kompetentný človek v dome pobrala preskúmať. Boli to tie idiotské furby hračky. Rozprávali sa medzi sebou. UPROSTRED NOCI.
10. Bola som u kamošky doma (nakŕmiť jej mačky) a v sekunde, ako som vkročila na chodbu, sa niekto zjavil na balkóne. Stála som tam ako obarená, srdce mi bilo až v krku. Bol to môj vlastný odraz… a trvalo mi dobrých desať minút, kým mi to došlo.
11. Raz mi oknom preletel konár zo stromu. Vždy som si myslel, že som na zlodejov pripravený, že keby sa niečo stalo, tak sa ubránim. V tej chvíli mi došlo, že keby mi nejaký týpek vhupol domov na liane, asi by si stihol vyrobiť pištoľ z hračiek z kinderka a streliť ma rovno do hlavy, kým by mi došlo, čo sa vlastne deje. Cítil som sa ako jedna z tých kôz, čo odpadne, keď na ňu človek zakričí.
12. Manžel na služobke, ja sama doma. Uprostred noci sme so psom naraz začuli, že sa mi niekto prechádza po verande. Pes bežal napred, ja som zobrala z trezora zbraň a išla som za ním. Asi v tretine cesty vidím za oknom stáť muža. Stretli sa nám pohľady. „Pusť ma dnu,“ zakričal a ja som mu povedala, nech okamžite odíde, lebo volám políciu.
„Pusť ma dnu,“ zakričal znovu. Zopakovala som mu to isté, čo predtým. „Pusť ma dnu,“ povedal zase, na čo som mu objasnila, že mám pri sebe zbraň. „Ja tiež,“ povedal, vystrčil zbraň a namieril mi ju rovno medzi oči. Vystrelila som prvá, ale minula som a on v strachu utiekol preč. Polícia ho našla o pár ulíc ďalej, aj napriek tomu to bolo to najdesivejšie, čo sa mi kedy stalo.
Zdroj: ThePastelShadow / Reddit
