9. Frajer bol v neskutočnom šoku, keď zistil, že počas jedla nepijem. U nás doma to bolo zakázané, a dokiaľ tanier nebol prázdny, na pitie som mohla zabudnúť – inak bolo zle. Do dnešného dňa, dokonca ani keď som sama doma, nepijem počas jedla. Jednoducho nemôžem.
10. „Povedal si, že máme na večeru palacinky. Prečo si nekúpil tavený syr?“ spýtala sa ma jedného dňa frajerka. To bol deň, keď som zistil, že v niektorých rodinách sa palacinky jedávajú výhradne na slano.
11. Doteraz si pamätám výraz frajerovej tváre, keď som deckám pred spaním povedala, aby si išli vyčistiť „tesáky“. Presne to nám totiž hovorila naša mama. V tej chvíli som mala pocit, že na nás vytiahne cesnak a drevený kôl.
12. Spomínam si, ako som frajerke vysvetľoval, že jem cereálie suché. Keď som bol malý, mlieko bolo pre nás príliš drahé, takže som mohol mať na raňajky buď suché cereálie, alebo pohár mlieka, ale nikdy nie oboje. Vyrastať v chudobe naozaj nie je sranda.
13. Prvý raz, keď mi moja – teraz už – manželka uvarila večeru, som to skoro neustál. „Zlato, nezabudla si to okoreniť?“ spýtal som sa jej s malou dušičkou, lebo som ju nechcel uraziť. „Okoreniť? Čo tým myslíš?“ Tak som jej vysvetľoval, čo je korenie, až napokon šokovane vyhlásila: „To preto jedlo v reštaurácii vždy chutí tak dobre?“ Jej rodina nepoužívala žiadne korenie.
14. Mama trvala na tom, že u nás doma sa bude všetko jesť príborom, dokonca aj jedlo z donášky. Pizza? Príbor. Burger s hranolkami? Príbor. Keď sme si s frajerom prvý raz objednali KFC a ja som ho poprosila, či mi môže doniesť tanier a príbor, rozosmial sa tak, až plakal. Doteraz si preto zo mňa uťahuje.
15. Jedno z najobľúbenejších jedál u nás doma – makaróny so syrom a jablkovou detskou výživou. Keď priateľ prvýkrát videl, ako tam kydám detskú výživu, skoro na mňa zavolal policajtov.
16. Manžel vyrastal v skromných pomeroch, takže keď sa im míňal kečup, zriedili ho vodou, aby vydržal dlhšie. Zistila som to až v deň, keď mi na praženicu „nalial“ odpornú kečupovú vodu a mne žalúdok vyskočil hádam až do krku.
