8. Operovali mi nosnú dutinu. Vraj som po zákroku držala pevne za ruku jednu zo sestričiek a opakovala: „Milujem ťa, neopúšťaj ma. Prosím.“ Stále dookola.
9. Môj strýko je anestéziológ. Jeden pacient mu začal na operačke vyspevovať Fantóma opery, a potom z ničoho nič presedlal na jednu z Eminemovych pesničiek. Údajne mu to rýchle rapovanie celkom šlo.
10. Utiahnutej 17-ročnej pacientke sme vyberali slepé črevo. Na úvodnej konzultácii bola veľmi tichá, introvertná, ledva som ju počula, keď mi niečo hovorila. No po operácii, pod vplyvom oblbovákov? Všetko bolo „popi*i“, mali by sme si „ísť dať spolu do nosa“ a na každú jednu otázku odpovedala „jasné, kámo, žiaden problém“. Bolo to komické.
11. Operoval som pani okolo osemdesiatky – bola dobrovoľníčkou v nemocnici a vedel som, že bola vdova. Po operácii som jej musel, laicky povedané, skontrolovať nejaké hadičky na hrudi, tak som jej trochu odtiahol košeľu.
Vtom sa jej chopila ona, natrhla ju a odhalila mi celé svoje prsia. Snažil som sa jej vysvetliť, že to nie je potrebné, no ona povedala: „Toto je také vzrušujúce. Už je to nejaký ten piatok, čo som bola s mužom.“ Sestrička očervenela až po uši a ja som nevedel, ako reagovať. Pálil som preč z izby najrýchlejšie, ako to bolo možné.
12. Môj otec robí s týmito vecami, a to najvtipnejšie, čo si vypočul, bolo z úst asi 50-ročného muža: „Hej, pán doktorko, svrbí ma zadok a som príliš v p*či na to, aby som si ho poškriabal.“
13. Sestrička bola moja bývalá kolegyňa. Predtým, ako som upadol do bezvedomia, som zahlásil: „Ja som vždy vedel, že ma raz uvidíš nahého!“
14. Keď ma pred operáciou uspávali, doktorka sa ma pýtala, aké jedlo by som si prosila po zobudení. „Steak… s nutellou!“ vykríkla som bez zaváhania, a to posledné, čo si pamätám, je, že sa ma pýtala, kde sa to dá kúpiť.
