Hovorí sa, že peniaze boli, sú aj budú, no všetci vieme, kde je pravda. Niekedy skrátka nie sú a človeku neostáva iné, ako sa vynájsť. Títo ľudia z Redditu to urobili. Aké šialenosti povyvádzali, len aby nemuseli ďalší mesiac večerať potme? To sa dočítaš v našom článku.
1. Chodil som do najbohatšej štvrti v meste a hrabal sa ľuďom v odpadkoch ako medvedík čistotný. Neskutočne ponižujúce, ale podarilo sa mi nájsť zopár skutočných pokladov. Najväčším bolo asi rádio, z ktorého sa vykľula starožitnosť. Na tom som zarobil pekných pár stoviek.
2. Raz v bare ku mne pristúpil náhodný chlapík a spýtal sa ma, či nenafotím niečo na jeho stránku s obsahom pre dospelých. Žiadna nahota ani intímne partie, len moje nohy na hrudi inej slečny. Bolo to trochu nekomfortné, ale za tých 50 dolárov to určite stálo.
3. Vyrastal som vo veľmi skromných podmienkach. Keď som mal asi osem, jediné, po čom som túžil, boli sladké raňajkové cereálie, ktoré som videl na reklamných bilbordoch. Prehľadal som celý dom, zozbieral niekoľko gombíkov a následne chodil po susedoch od domu k domu v snahe predať ich.
Podarilo sa. Kúpil som si svoje vytúžené cereálie, prišiel domov a zistil, že nemáme mlieko. Nevedel som, čo robiť, tak som si ich napokon so slzami v očiach zalial vodou. Bolo to žalostné. Už je to štyridsať rokov a dnes môžem hrdo vyhlásiť, že mám dosť peňazí nielen na cereálie, ale aj na mlieko.
4. Desať rokov dozadu som nemal strechu nad hlavou. Pamätám si deň, keď za mnou jedna staršia bezdomovkyňa prišla s plačom, lebo jej chýbala dvacka na hotelovú izbu. Chcela sa ísť osprchovať. Vždy sa so mnou podelila aj o to málo, čo mala, takže som ani nezaváhal. Bol som odhodlaný jej pomôcť.
Hodinu som chodil po parkovisku pred supermarketom, kým som našiel blok od niečoho, čo nebolo jedlo. Plienky v hodnote asi štyridsať dolárov. Išiel som dnu, našiel dané plienky, doniesol ich na informácie a povedal, že ma ich žena poslala vrátiť. Polovicu „zárobku“ som dal babičke, druhú som minul na jedlo. Nikdy nezabudnem na tú radosť v jej očiach, keď som jej ich podával.
5. Zúčastnil som sa prieskumu trhu. Údajne ho organizovala spoločnosť, ktorá chcela uviesť na trh novú značku piva. „Super,“ povedal som si. „Budem piť pivo a ešte mi za to aj zaplatia.“ Bola tam skupinka ľudí, všetci sme dostali niekoľko plastových pohárov s rôznymi pivami a pustili sa do ochutnávania.
Prvé chutilo ako spotené pazuchy a každé ďalšie ešte stokrát horšie. Dostali sme sa po piaty pohár, kým sa jeden chlapík vytočene nezdvihol, nevyhlásil, že to by nedal ani svojmu psovi, a neodišiel preč. Dodnes si nie som istý, či to bol naozaj prieskum trhu, alebo nejaký sociálny experiment.
6. Držal som ceduľu na križovatke, ktorá mala nalákať vodičov do neďalekého obchodu. Aj to je robota, poviete si možno, no v našom meste je to boj o holý život. Každý, kto ide okolo, po vás niečo hodí – či už je to prázdny pohár, ohorok z cigarety alebo zvyšok hranolčekov. V živote som nič potupnejšie nerobil.
7. Zúčastnila som sa akejsi lekárskej štúdie, ktorá skúmala efekt prudkého nárastu a následnej straty telesnej hmotnosti na kostnú dreň. Desať dní sme jedli 6000 kalórií denne a ďalších desať nato vôbec nič. Celý čas sme boli pod lekárskym dohľadom v nemocnici a vo finále dostali sedemtisíc. Za dvadsať dní!
8. Bola to nejaký spánkový experiment. Napojili nás na elektródy a monitorovali počas toho, ako sme tri dni po sebe nespali. Slovo brutálne na opis toho, čo sa dialo, nestačí. Vtedy som zistila, že sa po dvoch dňoch bez spánku mením na psychopata.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
