9. Keď som bola malá, vždy sme doma používali len margarín. Vďaka tomu som bola v tom, že maslo je nechutné a nikdy som nedokázala pochopiť, ako ho v reštauráciách pripravujú tak dokonale. Vysvitlo, že to vždy bolo obyčajné maslo so soľou – nič viac, nič menej. Len ja som nevedela, ako chutí skutočné maslo.
10. Špenát. Rybie prsty, ryža a špenát z konzervy – túto vražednú kombináciu som ako dieťa musel jesť aspoň raz do týždňa a v ten deň by som sa najradšej schoval do kľúčovej dierky, len aby ma naši nenašli a násilím to do mňa nenatlačili. Stačila však jedna návšteva u frajerky a pochopil som, že špenát nemusí chutiť ako trest boží. Len ho treba vedieť pripraviť.
11. Moja babka mala veľmi radikálne názory, čo sa jedla týka. Jesť pokrmy zo zahraničných kuchýň z teba robí zradcu. Zelenina zo záhrady sa neumýva, lebo hlina ťa posilní. A čerešnička na torte – pokazené jedlo sa nevyhadzuje. Znovu sa prevarí a potom je dobré. Občas sa divím, že ma od nej po lete neodvážali sanitkou.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne12. Moja mama nechala cestoviny vo vode, až dokiaľ ich nešla servírovať. Vtedy boli už prakticky na kašu. Riešenie? Utopiť ich v masle, aby sa tak nelepili.

13. Losos. Mama bola celkom schopná kuchárka, takže som si myslel, že to tak má proste byť a ďalej spokojne žil s vedomím, že losos je najhoršia ryba na svete. Raz ma niekto donútil, aby som si ho objednal v reštaurácii a neveril som vlastným chuťovým pohárikom. ČOŽE?! TOTO JE LOSOS?
14. Celé svoje detstvo som si myslela, že zemiaková kaša sa dá urobiť len z prášku a iný spôsob neexistuje.
15. Slanina. Ako malý som si myslel, že je to tuhý ekvivalent kávy – vonia úžasne, ale je taká horká, až ti pokrúti tvár. Kto by bol čakal, že problém nebol v slanine, ale v tom, že ju otec vždy doslova spálil na popol? Mal som asi 12, keď sme spali u kamaráta a na raňajky sme dostali vajíčka na slanine. Neveril som, že je to to isté jedlo.
16. Keď ideš piecť, cesto musíš miešať v smere hodinových ručičiek, inak sa nepodarí. Naozaj neviem, odkiaľ to moja mama má, no až sa hanbím priznať, ako dlho som sa toho držala.






















