9. Keď si na ľudí milý, vnímajú to tak, že sa im podliezaš. Len pekní ľudia sú predsa nezištne milí, všetci ostatní majú niečo za lubom.
10. Či už sú to vlasy, úsmev alebo outfit, zakaždým, keď niekomu pochválim jeho vzhľad, mi kompliment síce opätuje, no nikdy sa netýka môjho zovňajšku. Najprv som si myslel, že sa skrátka obklopujem intelektuálne vyspelými ľuďmi. Až časom som si pripustil, že tým to fakt nie je.
11. Stačí pridať na Instagram fotku s popisom „som taká škaredá“. Pekným babám ľudia do komentárov píšu, že len lovia komplimenty. Tým škaredým, aké sú prirodzene pekné. Spomínam si, ako som v 15-tich postla jednu fotku a niekto mi pod ňu napísal „chcel by som mať tvoje sebavedomie“. Ešte dnes to štípe.
12. Ani profesionálny fotograf ma nedokázal zachytiť v peknom svetle. Snažil sa mi dať tipy na pózy, babral sa so svetlom, ale nič nefungovalo. Do konca života nezabudnem na ten zúfalý pohľad, keď sa mi ku koncu ospravedlňoval za výsledné fotky. Problémom bolo, že som na nich vyzerala úplne normálne.
13. Ako jediného z rodiny sa ma príbuzní na rodinných oslavách nepýtajú, kedy domov prinesiem priateľku. A nie, nie je to tým, že by boli takí taktní.
14. Keď som po pandémii, a teda dvoch rokoch nosenia rúšok prišiel do kancelárie bez neho a kolegyňa sa ma v prvom momente zľakla. Snažila sa to zachrániť slovami „prepáč, ja som zabudla“, no nedá sa povedať, že by bola úspešná.
15. Že som škaredý, som zistil pomerne rýchlo. Keď ma totiž počas strednej učiteľ dal do páru s akýmkoľvek dievčaťom, všetky spolužiačky (a teda jej kamarátky) kolektívne vykríkli: „Fuj!“
16. Moji súrodenci sú konvenčne atraktívni, ja jednoznačne nie. Keby som mal euro za každú poznámku typu „fakt ste rodina?“ či „vôbec sa nepodobáte“, tak by som bol milionárom. Nanešťastie, za takéto veci sa peniaze nedávajú, takže som nielen škaredý, ale ešte k tomu aj chudobný.
