9. Mala som veľký nos. Vtipné na tom je, že ak dnes niekomu spomeniem, ako ma kvôli nemu šikanovali, väčšina ľudí skonštatuje: „Sranduješ? Veď vôbec nie je veľký.“
10. Narodil som sa v Indii, vyrastal som ale v Británii. Napriek tomu, že indická kuchyňa je najkonzumovanejšou kuchyňou v krajine, doniesť si aromatické indické jedlo na desiatu, keď všetci ostatní majú nejaký poondiaty sendvič, ma deportovalo na prvú priečku čiernej listiny.
11. Najprv sa mi smiali preto, že som mala poruchu reči a musela chodiť raz týždenne k logopédovi. Tak som sa za to hanbila, až som prestala rozprávať takmer úplne. Vtedy si to rozmysleli a začali sa mi smiať preto, že nerozprávam.
12. Trpím heterochrómiou, a teda mám každé oko inej farby. Celá škola ich volala „diablove oči“ a žiaci na chodbe odo mňa odvracali zrak, aby som ich náhodou neprekliala alebo nepremenila na kameň. Raz ma spolužiak oblial vodou, vraj svätenou, zatiaľ čo kričal: „Zalez naspäť do pekla, kam patríš!“ Deti sú neskutočne kruté.
13. Smiali sa mi, pretože som sa správal ako autista (a aj som bol, len som to v tom čase ešte nevedel). Našťastie si to môj autistický mozog vôbec neuvedomoval. Že som bol terčom šikany, som si uvedomil, až keď mi to povedala moja psychologička.
14. Bola som to dievča s „gorilími rukami“, lebo som mala bledú pokožku a tmavé chlpy na rukách. Ešte na prvom stupni som si ich začala kvôli tomu holiť. Božechráň, aby ženy mali chlpy, čo?
15. Trpela som anorexiou. Dostala som prezývku „kostlivec“ a počúvala som to dookola počas každej jednej prestávky. Raz sme pozerali edukatívne video o poruchách príjmu potravy a na dievča s anorexiou jeden môj spolužiak zahlásil: „Aha, to natáčali teba!“ To dievča na konci zomrelo, no jemu to nebolo ani trošku ľúto.
16. Bola som už na strednej a mama mi stále nechcela dovoliť holiť si nohy. Bol to des. V tom čase som mala tú česť pochopiť, že stredoškoláčky vedia byť tie najodpornejšie baby na svete.
