9. Ľahnem si s roztiahnutými nohami a rukami a nehybne čakám, kým si ma všimne. „Hm, to je ale pohodlné miesto na zdriemnutie,“ poznamená, keď sa tak konečne stane, a predstierajúc, že ma nevidí, si na mňa ľahne. Ja ho potom obmotám rukami aj nohami a snažím sa ho rozpučiť. Voláme to mucholapka.
10. Pred objatím si vyhrnieme tričká, lebo máme radi, keď sa jedno teplé bruško dotýka toho druhého.
11. Keď sa vraciame domov z rande, predstierame, že sme účinkujúci v reality šou. Jeden z nás sa moderátorským hlasom opýta: „Takže XY, chcel by si ísť s XX na ďalšie rande?“ A potom sa zvyšok cesty rozprávame, čo sa nám na našom rande páčilo, a menujeme dôvody, prečo by sme určite chceli ísť na ďalšie.
12. Voláme to jelenia ruja. Keďže bývame v obrovskom meste, kde je všade mnoho ľudí, keď sa jeden druhému stratíme, začneme vydávať veľmi špecifický zvuk. Vždy sa rýchlo nájdeme. Okoloidúci na nás pozerajú, akoby sme mali o koliesko navyše, ale keď to funguje, tak to skrátka funguje.
13. Keď prechádzame okolo niekoho na ulici a začujeme útržok z konverzácie, počkáme, kým zájde pár metrov a následne si vypočutú informáciu oznámime ako škandalóznu novinku. Naposledy sme išli okolo baby, ktorá do telefónu povedala: „Neviem, proste sa mi až tak nepáčil.“ Keď zašla, otočila som sa na muža a šokovane predniesla: „Veril by si tomu? On sa jej až tak nepáčil!“
14. Keď sa s manželom nevieme na niečom zhodnúť, začneme sa navzájom prezývať „delegácia zo štátu X“ a „delegácia zo štátu Y“ a vedieme o tom poctivé rokovanie. Berieme to veľmi seriózne.
15. Pokiaľ sa nám stane niečo nepríjemné v práci (alebo kdekoľvek inde), proste prídeme domov a ľahneme si na kuchynskú dlážku. Ten druhý už vie, koľká bije, a vždy napochoduje so slovami: „No daj, čo sa deje?“
16. Môj muž podchvíľou predstiera, že mi počas spánku napchal do zadku hračkárske autíčko, a potom ma hodinu naháňa po byte s tým, že „chce späť svoju obľúbenú hračku“. Je to také hlúpe, až je to vtipné. Paradoxne, ani jeden z nás nezbiera hračkárske autíčka.
