Každý z nás má jedlo, ktoré do úst jednoducho nedá a dôvody prečo, sa rôznia. Buď nám to len nechutí alebo sa k tomuto pokrmu viaže nejaká tragikomická historka, na ktorú by sme radšej zabudli. Ľudia na Reddite sa podelili o tie svoje a ty môžeš v komentári urobiť to isté.

1. Sušienky Oreo s príchuťou Buffalo Wings – áno, to naozaj existuje. Dajú sa kúpiť iba v Číne a chutia doslova ako kombinácia kuraťa a syrokrému, ktorý je po záruke solídnych šesť mesiacov.

2. Čokoládový puding, taký ten hotový, čo sa predáva v kelímku. Mala som jeden v škôlke a v polovici som narazila na hrubú vrstvu plesne, ktorú na začiatku vôbec vidno nebolo. Odvtedy sa mi dvíha žalúdok, len čo si na to spomeniem.

3. Instantná zemiaková kaša a hnedá gravy omáčka. Keď som mal 15, prekonal som rakovinu a jedna z mála vecí, čo som mohol v nemocničnej kantíne jesť, bolo toto. Mám už po štyridsiatke a stále sa mi chce zvracať, keď to čo i len zacítim. Neznášam zemiakovú kašu.

4. Kiwano, inak zvané aj uhorka rohatá. Mama išla nakúpiť, ja som ju poprosil, nech mi donesie uhorku a ona namiesto nej dovliekla toto divné čapaté čosi. Prišiel čas obeda, ja som ten poklad rozkrojil… a vo vnútri našiel hutný zelený sliz. Niečo, ako keď si v americkom filme kýchne nejaká obluda a jej sopeľ ostrieka všetkých naokolo. Hneď mi bolo jasné, že toto určite nie je uhorka. Aj tak som tomu dal šancu.

Po prvom súste mi ústa zaplavila pachuť zvratkov. Neboli to moje zvratky – bola to chuť tej… zeleniny. Okamžite ma začalo napínať, lenže som nechcel byť nevďačný, keď za to mama vyhodila peniaze, a rozhodol som sa to dobojovať. Vzdal som to až v momente, keď ma mama našla v obývačke, ako so slzami v očiach žeriem kiwano a napína ma po každom súste. Nie, ďakujem, raz mi stačilo.

5. Čínu z obchodného domu. Pretože som sa posr*l na zem, zatiaľčo som sa snažil zadržiavať zvratky. Gastro nebo, čo vám poviem.

6. Shirako. Raz, kým sme ešte žili v Japonsku, ma priateľ zobral na luxusnú večeru. Čašníčka nám na stôl priniesla množstvo malých mištičiek s rozličnými jedlami a dala si záležať, aby nám riadne vysvetlila, čo je čo. Až na toto jedno jedlo. Bolo to biele, „mliekoidné“ a vláčne, celkom dobré. S priateľkou sme to zjedli a neriešili. Až keď sme odišli z reštaurácie, došlo nám, že to bolo rybie semeno.

7. Bravčové kotlety. Keď som bol malý, môj tatko ich chcel hádam každý druhý deň a mama mu ich, samozrejme, ochotne pripravovala. Zaprisahal som sa, že až sa odsťahujem, už sa bravčovej kotlety nikdy ani len nedotknem. Je to už dobrých desať rokov a stále sa toho držím.

8. Pomaranče a všetko s pomarančovou príchuťou. Ako malej mi mama dávala lieky s pomarančovou príchuťou, aby mi nebolo v aute počas dlhej cesty zle. Dodnes som presvedčená, že jediný dôvod, prečo som sa z tých liekov nedovracala, bol fakt, že to boli lieky proti vracaniu.

9. Fondán. Je to ako sladká plastelína, čo sa ti nalepí na zuby. Nikdy som nepochopil, prečo sa to vôbec na koláče používa. Veď, kto chce mať koláč, ktorý je síce krásny ako z rozprávky, no nedá sa jesť?!

10. Krevety. Som ten typ človeka, ktorý sa drží motta go big or go home, takže, keď som sa prvý raz odhodlala ochutnať krevety, natlačila som sa nimi do prasknutia. Vážne, zjedla som ich asi kilo. Ani nie o pol hodinu nato som zistila, že som na krevety alergická. Myslím, že na ten deň nikdy nezabudnem.

11. Na dovolenke na Filipínach mi domáci odporučili ich miestnu špecialitku. Volá sa to balut a tí, ktorí nevedia, o čo ide, by sa mali zhlboka nadýchnuť. Je to totiž kačacie vajce, ktoré má vo vnútri ešte nie celkom donoseného jedinca. A ty ho máš, chudáka, z toho vajca vycucať… vraj je to strašná lahoda. Nebola. Nechcel som odmietnuť a uraziť ich, tak som ochutnal. Keď sa mi tá vec dostala na jazyk, chcel som sa instantne obesiť.

12. Natto. Sú to fermentované sójové bôby charakteristické pre japonskú kuchyňu. Nemám nič proti japonskej kuchyni, ale tieto bôby páchli ako sépia po hodine sauny a textúrou pripomínali lepidlo na tapety. Neviem si predstaviť, komu toto môže byť po chuti.

13. U nás v Kórei máme jednu špeciálnu rybaciu polievku, ktorú som kedysi zvykol milovať. Raz som chytil v miestnom špinavom potoku rybu a rozhodol sa pripraviť si ju sám. Spravil som si polievku, zjedol ju, pravdepodobne som sa otrávil a ovracal všetko naokolo. Od tej doby tú polievku nemôžem už ani cítiť.

14. Ježovky. Dodnes si to pamätám. Bolo to ako obrovská hruda hustého hlienu, čo sa mi ani za ten svet nechcela spustiť dole krkom. Samotná chuť nebola taká príšerná, ale tá konzistencia… boli sme v sushi reštaurácii v jednom prímorskom mestečku a po dobrom jedle sa nás čašníčka opýtala, či sme už niekedy jedli ježovky. Nikto z nás sa s ničím podobným predtým nestretol, tak sme to chceli vyskúšať… a skoro sme sa zadrhli. Museli sme to zajesť nejakým dezertom.

15. Hákarl. Je to fermentovaný žralok a chutí presne tak, ako by človek čakal, že fermentovaný žralok chutiť bude.

16. Sudánske sashimi. Je to v podstate kombinácia surovej ťavej pečene a jahňacích pľúc, taktiež surových. Po konzistenčnej stránke to bolo to najnechutnejšie, s čím som sa kedy stretol. Z jahňacích pľúc vám pri žuvaní vystrekovala tekutina rovno do úst… meh.

17. Rybie tacos. Moje narodeniny sme s rodinou strávili na lodi v prístave a do tejto atmosféry nám parádne zapadli rybie tacos. Tak sme si nejaké šli dať. Boli vynikajúce. O niekoľko minút neskôr, keď sme pod holým nebom pozorovali hviezdy, sa mi v bruchu spustil Armagedon.

Začalo ma bolieť brucho. Bolesť neustupovala, práve naopak, stupňovala sa. Po ceste späť do prístavu sme sa museli zastaviť v náhodnej talianskej reštaurácii, aby som im mohla zneuctiť záchod. Naozaj som si vedela svoje narodeniny predstaviť aj inak, ako opätovné vrhanie tyčiek v prístave.

18. Čokoládové sušienky z obchodu. V poslednom balení, čo som mal, som našiel niečí necht. Odvtedy len domáce od babky.

Zdroj: Rusty-Unicorn / Reddit