Jazda mestskou hromadnou dopravou je zážitok bez ohľadu na to, v akej krajine sa nachádzaš. Od Slovenska, cez Spojené štáty, až po zvyšok sveta, všade sa nájdu indivíduá, ktoré ti znepríjemnia jazdu. Napríklad chlapík, ktorý si bez hanby strihá nechty na nohách či ten, ktorý olizuje tyče… portfólio je naozaj pestré. Presvedčia ťa o tom nasledujúce príhody.
1. Viezli sme sa v metre a kúsok od nás sedel zvláštny týpek, ktorý hodnú chvíľu zazeral na môjho ročného syna a tichým, strašidelným hlasom opakoval dookola: „Teba si nevezme, ale vezme si tvojho syna. On si ťa nevezme, ale vezme si tvojho syna.“ Asi netreba podotýkať, že sme týmito démonickými vyhrážkami vôbec neboli nadšení.
2. Videl som chalana, ktorý v metre oblízal štyri tyče na držanie, od vrchu až po spodok. Poznal som ho a hanbil som sa aj zaňho. Jedna staršia pani naňho nechápavo hľadela, a potom poznamenala, že chodí metrom celý svoj život, ale toto je s prehľadom tá najväčšia absurdita, akú kedy videla.
3. Obrovská (akože naozaj zavalitá) bezdomovkyňa nastúpila do vlaku a začala sa „sprchovať“. Bez ostychu sa vyzliekla uprostred vozňa, zobrala svoje dve dvojlitrové fľaše vody a začala ich na seba vylievať. Potoky špinavej vody sa valili po zemi na všetky strany, ľudia pohotovo zdvíhali nohy a myslím, že sme sa všetci modlili, aby už prišla nasledujúca stanica.
4. Raz ku mne do autobusu po ceste do práce pristúpila žena aj s tromi živými kačkami. Všetky boli na vôdzke. Len si tam tak sedkali a kačkali o dušu spasenú. Bolo to síce zvláštne, no nemôžem povedať, že mi to trošku nezlepšilo ráno.
5. Vo vlaku sa pri mne pristavil chlapík s novým modelom vláčika v ruke. Začal mi rozprávať historku o tom, ako ho pohrýzol pes, ako sa súdil s jeho majiteľom, vysúdil peniaze a kúpil si za ne tento vláčik. Dokonca aj vyhrnul nohavicu a ukázal mi ranu, ktorú mu pes zanechal. Bolo to divné stretnutie, ale zaujímavé.
6. Raz som videla staršieho muža, ktorý pred sebou tlačil iného staršieho muža na vozíčku. Muž na vozíku mal slnečné okuliare (nebolo slnečno) a bolo jasne vidieť, že za nimi má nezdravo vyvalené oči, akoby mu išli z očných jamiek vypadnúť. Nohy mal preložené jednu cez druhú vo veľmi neprirodzenom uhle. Bol veľmi bledý.
Muž, ktorý ho tlačil, mu držal hlavu. Nie jemne pridržiaval, ale surovo ju držal oboma rukami, ako keby bola šanca, že mu čochvíľa spadne. Dodnes neviem, či bol ten pán na vozíku veľmi chorý, mŕtvy alebo to bola len nejaká realistická figurína, ale v tej chvíli mi teda rozhodne nebolo všetko jedno.
7. Do vlaku nastúpila starenka, z kabelky vytiahla dezinfekciu a začala ju na seba striekať. Najprv jedna pazucha, potom druhá… a napokon zdvihla dlhú sukňu a uštedrila jeden strek aj oblasti medzi nohami. Vôbec nevyzerala, že by ju to štípalo, ale neplánoval som sa jej na to pýtať. Radšej som sa zdvihol a diskrétne sa premiestnil do iného kupé.
8. V autobuse som videl muža, ktorý si strihal nechty na nohách. Keď vystúpil, nechal ich tam – na sedadle aj na zemi. Verím, že v pekle je špeciálne miestečko pre takýchto ľudí, rovno pod Satanovými guľami.
9. V noci som cestoval električkou. Bola takmer prázdna – len ja a jeden zvláštny muž, ktorý stál pri zadných dverách. V každej ruke držal jedny nožnice a strihal nimi vzduch. Skoro som sa posr*l.
10. Bola som svedkom toho, ako dospelý muž v mestskej hromadnej vytiahol z tašky surovú mŕtvu rybu a pleskol ňou náhodnej žene po tvári. Vtedy mi neostávalo iné, len sa modliť, aby sa jedna rybacia neušla aj mne.
This guy’s luggage and coat taking up three seats on a bus where other people are standing from mildlyinfuriating
11. Chlapík oproti mne začal zúrivo vykladať celý obsah svojho ruksaku na sedadlo vedľa seba, zatiaľčo si niečo mrmlal popod nos. Predpokladal som, že niečo hľadá. Keď mal všetky veci vonku, schmatol ruksak a nasadil si ho na hlavu. Asi sa potreboval lepšie pozrieť alebo čo…
12. Bol som vo vlaku v spacom vozni na ceste z Hamburgu do Rotterdamu. Uprostred noci ma zobudili hlasné vzdychy. Keď som sa prebral, ocitol som sa zoči voči zhruba 60-ročnej babke, ktorá na vedľajšom lôžku veľmi akčne masturbovala. Hľadela na mňa ako zhypnotizovaná. Radšej som sa otočil na druhý bok a zahanbene predstieral, že idem ďalej spať. Nespal som. A ona to dobre vedela.
13. Chlapík zajačal „NIE!!!“ zakaždým, keď náš autobus zastavil na nejakej zastávke. Keď zastavil na tej jeho, zajačal „ÁNO!!!“ a vystúpil.
14. Obaja títo moji spolucestujúci (muž a žena) mali minimálne tridsať, no oblečení bol ako deti zo základnej školy. Žena mala v ústach dudlík a neustále sa pýtala muža: „Ocko, kedy už budeme v parku?“ To ale ani zďaleka nebolo to najhoršie.
Z času na čas si žena vytiahla ten cumeľ z úst, podala ho svojmu partnerovi a ten naň výdatne napľul. Potom jej ho strčil naspäť do úst a ona zapriadla ako spokojná mačička. Ešte dodnes mi behá mráz po chrbte, keď si na to spomeniem.
15. Do autobusu nastúpili muži – dvojičky. Očividne boli bezdomovci, poriadne prefetovaní bezdomovci a obaja vyzerali ako Bob Ross. Jeden z nich sa postavil na predný koniec autobusu, druhý na zadný a dvadsať minút po sebe hučali jednu jedinú vetu stále dookola: „Zdrhol odtiaľ jak taký poj*baný štrkáč!“ Perla mestskej hromadnej dopravy vo svojej plnej kráse.
16. Chlapík oproti mne sa kýval na sedadle spredu dozadu a zachrípnutým hlasom recitoval: „Všetkých zabijem, všetkých. Ulice zaplavia vlny krvi. Ten deň sa blíži a ja zabijem všetkých – žiadne zľutovanie, žiadni preživší. Dokonca aj tí nevinní, aj nevinní zomrú.“ A toto stále dookola ako pokazené rádio.
17. Navždy si budem pamätať na tú zhruba 30-ročnú ženu, ktorá nastúpila do električky a začala pod sebou rozkladať staré noviny. Potom si stiahla nohavice a vypustila na ne obsah svojich čriev. Keď bolo dielo dokonané, zabalila poklad do novín a strčila si tú masu do kabelky, akoby sa nechumelilo. Celý čas na ňu šofér hučal, že čo to dopekla robí, no ona to mala u prd*le (doslova). Na záver si cvakla lístok a o dve zastávky nato vystúpila.
18. Maličká stará Číňanka sa snažila nastúpiť do autobusu, pričom v jednej ruke mala tašku s nákupom v druhej živú sliepku. Držala ju za nohy. Šofér vystúpil so svojej kabíny a začal sa s ňou hádať, že takto do jeho autobusu určite nevkročí.
Chvíľu sa tam doťahovali a bolo vidno, že čínska starenka toho má už akurát tak plné zuby. Keď hádka vrcholila, povedala si, že stačí… zlomila sliepke krk, hodila ju do tašky s nákupom a prehlásila: „Tak, teraz byť z nej nákup.“
19. Raz som videla chlapíka, ktorý vreckovým nožom vyrezal dierku do vedľajšieho sedadla a začal vyjedať tú výplň. Vyzeralo, že mu to celkom chutí.
20. Dodnes si pamätám ženu, ktorej z mikiny vytŕčala hlava potkana (bol živý, predpokladám, že za mikinou mal aj zvyšok tela). Tíško mu šepkala: „Musíš byť potichšie. Nechceme sa predsa zase dostať do problémov, však?“
who says you can’t sleep comfortably on the subway? from pics
Zdroj: MexicanNach0 / Reddit
