9. Niekoľko rokov som pracoval ako SBS-kár. Dospelých, čo sa chovali ako päťročné deti, som stretol požehnane, ale najviac mi utkvel v pamäti tento mladý muž. Na koncerte preliezol cez zátarasy pod pódiom, postavil sa tam a začal niečo jesť. Slušne som mu prišiel povedať, že tam byť nemôže.
„Nehovorte na mňa! Viete vôbec, kto je môj otec?!“ Bolo mi tri-päť, kto je jeho otec. Po tom, čo na mňa dobrých desať minút škriekal, že nemám právo ho odtiaľ vyvliecť, sme privolali políciu. Jeho otecko bol naňho určite veľmi hrdý.
10. Moja bývalá frajerka nemala všetkých päť pohromade. Pamätám si, ako totálne vybuchla, lebo som autom prešiel po igelitke, čo bola na ceste. Bola presvedčená, že ju to nejako vcucne do motora a spôsobí to niekoľkotisícové škody. Podotýkam, že sme išli mojím autom. Vtedy mi definitívne dotieklo, že je čas zobrať nohy na plecia.
11. Moja teta toho na Vianoce vypila trochu viac, ako by sa patrilo. Keď sme si začali naberať na taniere, vrazila päsťou do pečeného moriaka, lebo si nestihla urobiť dosť fotiek, ktoré by si mohla dať na Facebook.
12. Jeden čas som robila v papiernictve, kde sme mimo iného predávali aj pohľadnice. Keby ste videli všetkých tých ľudí, čo počas sviatkov ako Vianoce, Valentín či Deň matiek prišli polhodinu pred zatváračkou a boli prekvapení, že sú všetky stojany prázdne. Každý jeden si dal zavolať manažéra a očakával, že s tým niečo urobí.
13. Otec mojej bývalej bol vášnivý golfista. Keď minul jamku, úplne sa opustil a nútil svojich kamarátov, aby ho pri tom natáčali. Tieto skvostné videá nám potom púšťal na rodinných oslavách a tváril sa, že je to komediálne nebo. Nemohol som toho chlapa vystáť.
14. Pracoval som v rýchlom občerstvení. Boli sme otvorení nonstop a môžem vám povedať, po tretej ráno sa to tam idiotmi len tak hemžilo. Jeden chlapík sa vytáčal, že nemôže použiť toaletu (boli na 10 minút uzavreté kvôli údržbe), tak šľahol tácku aj s jedlom na zem a odpochodoval preč. O päť minút sa vrátil a chcel, aby sme mu za to jedlo vrátili peniaze.
15. Sedela som v aute na parkovisku pred obchodom, keď sa ku mne prirútila ženská a trvala na tom, nech vyparkujem, lebo sa tam chce postaviť. Parkovisko nebolo ani len plné, no toto miesto bolo najbližšie ku vchodu. Keď som jej povedala, že ešte neodchádzam, začala po mne bliakať, nadávala mi do špinavých k****v a zakončila to tým, že ma zabije.
Miesto, na ktorom som stála, bolo vyhradené pre invalidov. Ona nebola invalid, no viete, kto áno? Môj manžel, vozičkár, na ktorého som čakala, kým bol na toalete.
16. Spomínam si na deň, keď k nám zavítal americký turista. Hneď ako zistil, že neberieme doláre (pripomínam, neboli sme v Štátoch, ale v Európe), vytočil sa do nepríčetnosti, schmatol náš terminál na platobné karty a šmaril ho o stenu.
