9. Po niekoľkých rokoch mi znížili plat. Tak som začal spávať v kancelárii, aby som ušetril za nájom. Trvalo im tri roky, kým si to všimli a vyrazili ma, ale napokon to predsa prišlo…
10. Mal som osemnásť a pracoval som ako manažér stánku s občerstvením, až na to, že som za minimálku dokopy manažoval holý prd. Desať hodín na nohách, žiadny nárok na prestávku. Po niekoľkých hodinách bez jediného zákazníka som si vybehol kúpiť pitie. Akurát vtedy ma prišiel skontrolovať majiteľ…
11. Brigáda v známom reťazci s rýchlym občerstvením. Manažér mi povedal: „Pred zajtrajšou zmenou sa choď ostrihať, inak nemusíš chodiť vôbec.“ Nemal som dredy po pás, ale úplne normálny účes a nebol som ochotný ho meniť.
12. Manželka dostala rakovinu, tak som si brával veľa neplateného voľna. Po jednom mítingu si ma šéf zavolal do kancelárie: „Prepáč, ale musíme preriediť stavy. Je nám to ľúto, ale momentálne si nemôžeme dovoliť živiť toľko ľudí.“ Nikto iný výpoveď nedostal. Dokonca ani kolega, ktorého už niekoľkokrát prichytili, ako falšuje reporty.
13. Šéf: Prečo tu nikto dlho nevydrží?
Ja: Pretože dostanú roboty vyše hlavy a minimálnu mzdu.
V ten deň vyhodil jediného zamestnanca, ktorý tie jeho idiotské podmienky akceptoval. Mňa. Bol som to ja.
14. Nosil som jedlo z firemnej kantíny domov mame. Často mi nechutilo, čo tam varili, no keďže som to mal zadarmo, nechcel som, aby vyšlo navnivoč. Keď to šéf zistil, pred celou firmou ma označil za zlodeja a dostal som hodinovú výpoveď.
15. Pri výške som si privyrábal predávaním áut. Podarilo sa mi predať jedno za 80-tisíc, a moja provízia? Dve stovky. Po tomto zistení som si sadol za stôl a vytiahol skriptá. Už som sa ani nesnažil nič predať. Trvalo im dva mesiace, kým si všimli, že nič nerobím, a potom ma poslali do teplých krajín.
16. K majiteľovi sa dostalo, že som si po večeroch začala dorábať vysokú. Nijako to neovplyvňovalo môj pracovný výkon. „Načo si dorábaš vysokú, keď máš robotu?!“ navrieskal na mňa šéf. „Lebo nechcem byť do konca života čašníčka,“ odsekla som. Nezobral to s nadhľadom.