Nie každý deň sa zobudíš schopný fičať na plný plyn. Sú dni, keď to jednoducho nedávaš, ťaháš vlastne len na zotrvačnosť, a keď sa do toho všetkého primiešajú deti, je to recept na hotovú pohromu. Títo rodičia z Twitteru o tom vedia svoje.
Pod príspevkom používateľky @mrnickharvey sa podelili o momenty, keď ako zodpovedné hlavy rodiny zlyhali na plnej čiare, a my sme tie najvtipnejšie z ich priznaní zozbierali v tomto článku. Tak sa teda na to pozrime.
1. Zohla som sa, aby som zdvihla kľúče, a zadkom som zhodila malého zo schodov. Mal tri roky. Našťastie bola zima a zababušený v hrubočiznom kabáte skoro nič necítil.
2. Vyzdvihoval som malého zo školy. Schmatol som ho zozadu a ako „ten cool ocino“ ho vyhodil do vzduchu. Nejaká žena zajačala… a vtedy som si uvedomil, že dieťa, čo si tu len tak ležérne poletuje vzduchom, nie je môj syn. Ten sa dusil od smiechu asi o meter vedľa. Chcel som sa pod zem prepadnúť.
3. Raz ráno som nazrela malému do postieľky a zistila, že je modrý. MODRÝ. Zachvátila ma totálna panika, hneď sme leteli na pohotovosť, na jedno vyšetrenie, druhé, tretie, všetky výsledky v poriadku. Až keď sme dorazili domov (ja o niekoľko stoviek ľahšia) mi napadlo, že som asi mohla jeho nové modré návliečky preprať dvakrát.
4. Poslala som dcéru do školy prezlečenú za piráta, lebo mali mať karneval. Pomýlila som si týždeň. Žiadny karneval nebol, a ako keby to celé nebolo dostatočne trápne pre všetky zúčastnené strany, v ten deň ako naschvál vyhrala akési ocenenie. Slávnostne ho preberala pred celou školou s plyšovým papagájom na ramene.
5. Zabudla som dcéru spiacu v kočíku v obchode s obuvou. Bola tak ticho, až som na chvíľu pustila z hlavy, že mám v skutočnosti až tri deti.
6. Vtedy som dosť pochudla. Ráno som na seba rýchlo natiahla legíny, zobrala dieťa, išli sme do škôlky a ako sme sa predierali zástupmi rodičov a ostatných deciek, zrazu mi z ničoho nič spadli až pod kolená. Možno by si to nikto nevšimol. Možno by som si ich rýchlo vytiahla a život by išiel ďalej. Lenže to by malá nemohla z plných pľúc zajačať: „Mama, nerob mi hanbu! U nás v škole sa nosia nohavice!!!“ Všetci sa otočili.
7. Vyzdvihovala som moju prváčku zo školy, keď si ma stopla učiteľka, že so mnou potrebuje hodiť reč. Super, hovorím si, niečo sa stalo. Povedala mi, že jej telocvikár našiel nejaké staré tepláky a teraz ich má na sebe. „Prečo? Mala nejakú nehodu?“ pýtam sa. Nie, nemala nehodu. Len som ju poslala do školy bez nohavíc.
8. Hodinu pred štedrovečernou večerou, nespala som už ani nepamätám, jedno dieťa reve už od rána, druhé prerevalo celú noc, ledva som držala oči dokorán. Ani neviem ako, hodila som kravatu do detskej jedálenskej stoličky a snažila sa manželovi okolo krku uviazať podbradník.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
