9. Prefrčal som okolo susedovho domu, usmial sa na chlapčeka, čo mi mával z okna, a nič. Dobehol som do škôlky, kde mi učiteľka povedala, že syna vyzdvihol sused presne tak, ako sme sa dohodli (a ako sme jej oznámili). Ten mávajúci chlapček bol môj syn. Nie som si istý, či mi to niekedy odpustí.
10. Na firemnom vianočnom večierku som sa tak opila, že som ráno nebola schopná odviezť syna autom do školy. Tak sme išli pešo. V treskúcej zime, keď lialo ako z krhly. Keď učiteľka zbadala premočeného malého, ustarane sa ho opýtala, či sa nám pokazilo auto. „Nie,“ odvrkol. „Mamina sa opila.“
11. Učila som syna, ako otáčať palacinky, a trafila som ho panvicou rovno do hlavy. Neprejde rok, čo by mi to nebol pripomenul.
12. Suseda ma poprosila, či by som jej nevyzdvihla dcéru z narodeninovej oslavy, na ktorú išla aj tá moja. Jasné, že som súhlasila… a dovliekla jej domov úplne cudzie decko, čo malo zhodou okolností rovnaké krstné meno. Jej malá tam ostala úplne sama, a keď sme sa po ňu vrátili, utierala si slzy do darčekovej tašky.
13. Malá sa pokakala uprostred večere v reštaurácii, tak som ju zobral do prebaľovacej miestnosti a pustil sa do akcie. Veľmi rýchlo som zistil, že toto sám nezvládnem a potrebujem posily. Akurát vtedy sa otvorili dvere a ja som bez obzretia povedal: „Vďakabohu, že si tu. Hnedý kód – h*vnová palacinka.“ Nebola to moja žena.
Odporúčame prečítať:
Slováci vo vtipnej dokresľovačke ukázali, ako si predstavujú ideálny relax
14. Nechala som 6-týždňovú dcéru rovno v strede obrovskej manželskej postele a odbehla som na záchod. Keď som sa vrátila, našla som ju skotúľanú z postele, zaseknutú medzi ňou a nočným stolíkom. Momentálne robí štátnice na vysokej škole, takže očividne rokmi trochu zmúdrela.
15. Nevšimla som si, že má malý vyvrtnutý členok, a poslala som ho do školy. Celý deň vraj poskakoval na jednej nohe, až dokiaľ som ho o tretej nevyzdvihla, nevidela, že má nohu dvakrát takú veľkú ako včera, a nezobrala ho na pohotovosť. Čo je na tom celom najhoršie? Že som sestrička.
16. Žena bola zobrať deti do školy. Ešte ani nezabuchla vchodové dvere, už jej zvonil telefón, na displeji číslo ich učiteľky. Manželka zdvihne, učiteľka sa jej pýta, či náhodou niečo nezabudla, a po chvíľkovom zamyslení manželka odpovedá: „Nie, nemyslím si. Prečo?“ Pretože keď išla po dcéry do školy, zobrala aj nášho syna. Vrátila sa bez neho.
