Bol si fanúšikom Aktov X a si odhodlaný dnes v noc oka nezažmúriť, zatiaľ čo sa budeš kŕčovito skrývať pod paplónom? Výborne. Si na správnom mieste. Ľudia na Reddite sa totiž nedávno podelili o svoje mrazivé historky, na ktoré sa im dodnes nepodarilo nájsť racionálne vysvetlenie.
„Ja na také somariny neverím,“ hovoríš možno zakaždým, keď niekto vytiahne duchov, nadprirodzeno či existenciu čohokoľvek medzi nebom a zemou. Po prečítaní ich príbehov možno svoj názor prehodnotíš. Pripravený vrhnúť sa na ne? Tak poďme na to.
1. Auto duchov. Ešte v 90. rokoch som pracoval v rádiu a v tú noc som ťahal nočnú. Videl som, ako na parkovisko prifrčalo auto, no keď som sa išiel pozrieť, kto v ňom sedí, zrazu bolo preč. Nemalo kadiaľ odísť. Myslel som si, že mi šibe, až dokiaľ za mnou neprišiel prekvapený moderátor a nespýtal sa ma: „Kam sa podelo to auto?“
2. Toto ma vydesilo na niekoľko mesiacov. Na strednej som sa pohádala s frajerom, on mi jednu napálil a ja som spadla. V sekunde, ako som sa dotkla zeme, som zrazu bola niekde úplne inde. Sedela som za jedálenským stolom ako dospelý človek, vedľa mňa akási dospelá žena s bábom na rukách a z druhej strany pubertiačka.
Cítila som, že tam patrím, akoby som mala nejaké emocionálne puto so všetkými pri stole. Vtedy mi dospelá žena položila otázku, ktorú si už nepamätám. Otvorila som ústa, že jej idem odpovedať, namiesto toho som však ovracala celý stôl a zrazu bum – zobudila som sa na nosidlách v sanitke. Vraj som utrpela otras mozgu.
3. Ja som mala šesť, môj brat desať. Mali sme ešte jedného adoptívneho brata, ktorý mal 21 a sporadicky u nás býval. Raz v noci som sa zobudila na to, že stojí na prahu mojich dverí. Keď som sa ho spýtala, čo tam robí, len mi pokojným hlasom povedal: „Nič sa nedeje, všetko je v poriadku. Choď ďalej spať.“
Zhruba o takom istom čase sa môj brat vo vedľajšej miestnosti zobudil so slzami v očiach. Vraj sa mu sníval akýsi sen o rytierovi, ktorý spadol z útesu, a veľmi ho to rozrušilo. Ráno sme zistili, že náš adoptívny brat v tú noc zomrel pri autonehode.
4. Celých 20 rokov svojho života sa každý rok na narodeniny budím presne o tom istom čase – 5:56 ráno západného času. Minulý rok som sa presťahoval do Spojeného kráľovstva a zrazu som sa zobudil o 10:56. „Konečne,“ povedal som si. „Konečne to prestalo.“ A potom som si uvedomil, že som v inom časovom pásme…
5. Počul som, ako moja žena kričí moje meno. Nič zvláštne, teda až na to, že som to nepočul ušami, keďže som mal v izbe na plnú hlasitosť vypeckované In My Time Of Dying od Led Zeppelin. Počul som to v mysli. Okamžite som zbehol dole do kúpeľne, lebo som vedel, že išla do sprchy. Našiel som ju v napustenej vani tvárou dole, v bezvedomí po tom, čo utrpela epileptický šok. Našťastie som ju objavil včas.
6. Musíme začať tým, že vám vysvetlím svoju rannú rutinu. Každý deň je to to isté – zobudím sa o 4:30 ráno, o 5:15 vyrážam z domu a do práce prichádzam okolo 5:50. Pokiaľ nie je na ceste nejaká nehoda, vždy som tam do šiestej. Vždy.
V ten deň žiadna nehoda nebola. Zobudil som sa o 4:30 ráno, o 5:15 som vyštartoval z domu, keď mi po pár minútach zrazu volal môj šéf. „Ahoj, prídeš dnes?“ spýtal sa ma zvláštnym hlasom. „Jasné, prečo sa pýtaš?“ spýtal som sa zase ja.
„Lebo je 6:30 a ty vždy zavoláš, že budeš meškať.“ Ako obarený som sa pozrel na hodiny na palubnej doske a naozaj – bolo 6:30. Niekde medzi zabuchnutím dverí a nástupom do auta som stratil hodinu času…
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
