7. Moja veľmi blízka kamarátka mala autonehodu. Boli dve hodiny ráno, ja som spala ako zabitá na opačnom konci mesta. Nemala som to ako vidieť naživo, no celé som to videla v sne. Počula som ju kričať, akoby sedela priamo vedľa mňa, videla som, aké má na sebe šaty a ešte aj to, že je na nich stále visačka. Keď som jej povedala, čo presne som videla, všetko sedelo.
8. Mladí a sprostí, s frajerkou sme z jedného historického domčeku zo srandy ukradli obraz namaľovaný v 17. storočí. Odvtedy som sa po nociach náhodne budil na ten najhorší smrad na svete. Keď som otvoril oči, videl som tmavý dym. Presviedčal som sa, že sa mi to len zdá, no potom bol u mňa kamoš a všetko to zažil tiež.
Vtedy mi došlo, že nemám o koliesko navyše a fakt sa to deje. Aby som to skrátil, odniesol som obraz naspäť do domčeka, z ktorého som ho ukradol, ospravedlnil som sa zamestnancovi a on mi pokojne povedal: „Nič sa nedeje. Vždy sa nám napokon vrátia.“ Skoro som sa posr*l.
9. Videla som moju mamu, ako na rukách nesie mladšiu sestru hore do izby. Nič zvláštne, však? Lenže moja mama bola v tom čase ešte len tehotná a sestra nebola na svete. Zrazu vošla do izby, veľké brucho na mieste a ja som si myslela, že mi preskočilo. Ani som sa nešla pozrieť, či je niekto hore v izbe. Zapla som si telku a tvárila sa, že sa nič nestalo.
10. Keď som bol malý, čakal som na autobusovej zastávke, keď ma z ničoho nič napadol ten najväčší, najčernejší a najagresívnejší pes, akého som kedy videl. Potom sa spoza rohu vynoril rovnako veľký, no tentoraz žiarivo biely pes, ktorý sa ma snažil ochrániť, zatiaľ čo ja som bežal domov, čo mi sily stačili. Od tej doby nie som taký skeptický voči anjelom a démonom.
11. Jedného dňa sme boli u kamaráta doma, motali sa po kuchyni, keď sa z ničoho nič ozvalo akési „pľask“. Zrazu mal kamoš na tričku nejakú oranžovú gebuzinu. Prehľadali sme celú kuchyňu, no nepodarilo sa nám zistiť, odkiaľ sa vzala. Odbili sme to smiechom a tým, že sa naňho práve urobil nejaký duch z inej dimenzie, no dodnes nad tým občas rozmýšľam. Čo to bolo?
12. Šesť rokov dozadu sme so súrodencami vyvádzali v záhrade. Krásny slnečný deň, na oblohe ani mráčik. Pozrel som sa hore a uvidel to – lesknúca sa kocka, ktorá si len tak plachtila vzduchom. Neskutočne som sa zľakol, súrodenci na tom boli podobne, no keď sme sa za tým rozbehli, aby sme sa lepšie pozreli, zrazu to bolo preč. Len spomienka na to mi naháňa zimomriavky.
