8. Bál som sa našim povedať, že som sekol s vysokou, tak som celé hodiny sedával v aute a predstieral, že som na prednáškach. Neskôr som si našiel prácu, tak som chodieval tam. Pravdu som im povedal, až keď som si našetril dosť peňazí na odsťahovanie.
9. Mala som osem a akurát som bola v tej fáze, že sa mi huba nezavrela, z čoho učitelia v škole – pochopiteľne – neboli veľmi nadšení. Raz som dostala poznámku a mama ju musela podpísať. Bála som sa, že má roztrhá ako žabu, tak som vymyslela diabolský plán.
Prišla som za ňou s tým, že si chcem vymyslieť vlastný podpis, ale neviem, ako na to. Ukázala mi teda svoj a spolu sme to začali nacvičovať. Koncom večera som vedela jej podpis prakticky dokonale, podpísala som poznámku a bolo vybavené. Učiteľka na nič neprišla a ja som doteraz na seba za tento počin celkom hrdá.
10. Nechcelo sa mi ísť do práce, tak som šéfovi povedal, že mi ukradli auto. Aby som sa neprezradil, ďalšie dva týždne som chodil do práce autobusom, kvôli čomu som musel vstávať pomaly o hodinu skôr. Keď sa na to takto retrospektívne pozerám, bol to debilný nápad a vôbec to za to nestálo.
11. Na kamarátsku oslavu som mala priniesť čokoládové sušienky, ale totálne mi prihoreli. Cestou na oslavu som sa teda zastavila v obchode a kúpené sušienky prehodila do dózy, aby vyzerali ako domáce. Myslela som, že tým táto lož končí, ale to by nebolo ono, keby sa niekto neopýtal na recept.
Rýchlo som teda na Pintereste našla recept na sušienky „ako z obchodu“ a rozposlala ho všetkým, ktorí sa naň pýtali. Už sú to tri roky a nikto zatiaľ nepindal, takže to bol asi celkom dobrý recept. Teda aspoň dúfam.
12. Raz som ostriekal celý pozemok, dom aj garáž záhradnou hadicou, aby si otec myslel, že pršalo, a ja som nemusel kosiť trávnik.
