„Byť divný“ je trochu abstraktný pojem. Najmä ak sa bavíme o deťoch v školskom veku, pretože v tejto životnej etape bol svojím spôsobom divný hádam každý. Niekto nevedel, ako funguje sprcha, iný sa nedokázal začleniť do kolektívu, ďalšiemu sa zase huba nezavrela… všetci sme niečo mali.
Bývalí spolužiaci, na ktorých nedávno spomínali ľudia z Redditu, však boli naozaj divní. Akože naozaj. A zdieľať s nimi jednu triedu muselo byť miestami na slučku. Mal si aj ty na škole podobný prípad?
1. Všade so sebou nosil zošit a písal si doň mená ľudí, ktorí ho otravujú. Ja som tam bol tiež. Vraj som „smrdel ako mydlo“.
2. V tom čase sme mali asi dvanásť. Okrem toho, že nevedela chodiť ako normálny človek a všade bežala, tvrdila, že jej otec je Harry Potter. Ale to by som ešte predýchal. Vrchol bol, keď jedného dňa prišla do školy s plačom, pretože vraj zniesla vajce a jej rodičia ho zjedli na raňajky. Bohvie, čo je s ňou teraz…
3. Stojíme v rade na školskej besede a spievame pesničku. Vedľa mňa stojí divný spolužiak, s ktorým sa nikto veľmi nebavil, a z ničoho nič hodí ukážkovú tyčku, z ktorej mi časť pristála aj na topánkach. Na moje prekvapenie ani na chvíľu neprestal spievať, zatiaľ čo ja som tam stál ako obarený a nemohol som uveriť, na čo sa to dívam.
4. Syčal na ľudí a sem-tam niekoho pohrýzol.
5. Zazvonil zvonček a dvere na telocvični sa otvorili dokorán. Pofidérny chalan z vedľajšej triedy napochodoval rovno do stredu ihriska a začal jačať. Mal som pocit, že mi hlavu rozdrapí, hoci to trvalo asi len minútu. Vtedy mi to prišlo divné… teraz ho celkom chápem.
6. „Všetky oči na mňa!“ zahlásila naša niekdajšia učiteľka francúzštiny. Spolužiačka vedľa mňa otrávene zasyčala, vylúpla si z hlavy umelé sklenené oko a z celej sily ho po nej šmarila.
7. Rozlial na lavicu ovocný džús, tak si vyzliekol tričko, utrel ho a potom si to vyžmýkal do úst. Skoro som sa dogrcal.
8. Na strednú so mnou chodil chalan, ktorý to očividne nemal v hlave úplne v poriadku. Jeden čas bol posadnutý J. F. Kennedym. Vytlačil si jeho fotky a lepiacou páskou si ich nalepil hádam všade – na skrinku, na všetky zošity, na peračník, proste všade. Jedného dňa Kennedyho tvár nahradila Hitlerova. Jediné, čo k tomu povedal, bolo: „Ovládol ma diabol.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
