9. Na chalanských záchodoch sme stretávali nášho „naháča“. Vždy sa najprv skoro celý vyzliekol, až potom použil pisoár…
10. Na škole som mal v triede obrovského chalana – vysokého a širokého asi dva metre. Aby sa udržal v takejto ozrutnej forme, neustále žral. Jeho špecialitou boli sušienky. Každý deň si doniesol celé balenie sušienok (viac ako 20 kusov) a spôsob, akým ich jedol, mi dodnes naháňa zimomriavky.
Otvoril balenie, vybral sušienku, kúsok z nej odhryzol a položil ju na opačnú stranu lavice. Potom ďalšiu. A ďalšiu. Až keď mal na lavici vežičku nedojedených keksíkov, začal z nich znovu po jednom brať a prekladať ich na druhú, počiatočnú stranu lavice. Takto ich prekladal, až kým ich celé nezjedol. Paradoxom bolo, že sme mali v triede prísny zákaz jesť a jemu tento ceremoniál aj tak roky prechádzal.
11. Môj divný spolužiak sa v prvom ročníku na strednej sťahoval. Nechal všetky baby v triede podpísať kontrakt, ktorý hlásal, že ak sa raz na školu vráti, tak mu každá visí jedno rande. Nikto nečakal, že sa vráti, no v maturitnom ročníku sa predsa ukázal. Komické bolo, že na celý kontrakt zabudol, takže žiadne rande neboli.
12. Žral polystyrén a vždy, keď na to niekto poukázal, tvrdil, že nie. Možno by mu to aj prešlo… keby mu z huby nonstop nepadali biele guľôčky.
13. Na celoškolskej prednáške položil motivačný rečník rečnícku otázku a podivín z našej školy mal potrebu na ňu odpovedať. Zo slušnosti sa ho teda chlapík opýtal: „Ako sa voláš, synak?“ A ten idiot sa postavil zo stoličky a na plné hrdlo zajačal: „VOLÁM SA ŠUŠEŇ!“ Podotýkam, že sme boli na strednej…
14. Zoškrabovala spod lavíc zaschnuté žuvačky, ktoré potom jedla. Nie žula (aj keď ani to by nebolo o nič lepšie), ale jedla.
15. Chodil som na veľkú školu, dokopy mala viac ako 3-tisíc žiakov. Keď niekto prehovoril na nepríjemné decko, ktorému sa každý radšej vyhýbal, a jemu sa to nepáčilo, pozrelo sa mu hlboko do očí a odrecitovalo jeho celé meno a adresu. Bolo to neskutočne desivé.
16. Spolužiak, ktorého nikto nemal rád, zožral surové ovčie oko. Doniesol ho profesor, mali sme ho skúmať na biológii. Och, bože, chalan dve hodiny grcal ako dúha…
