Od rodičov rovno do vlastného, to je snom mnohých mladých. Snom, ktorý vo väčšine prípadov nie je zlučiteľný s realitou. Nájmy sú drahé, študentské platy mizerné, a tak väčšine z nich neostáva iné, ako sa obzerať po spolubývajúcich.
Ako naznačujú tieto príhody z Redditu, život so spolubývajúcimi nie je vôbec jednoduchý. Hlavne, keď sú tak trochu (alebo trochu viac ako trochu) na hlavu. Poď si s nami prečítať katastrofálne skúsenosti ľudí z internetu, po ktorých už len tak s hocikým určite bývať nepôjdu.
1. Volal som mu, či mi dá svoju polovicu nájmu v hotovosti, alebo mi ju pošle na účet. Odsekol mi, že nič platiť nebude, lebo on tam už nebýva. „Odkedy?“ spýtal som sa prekvapene. „Oddnes.“ A potom mi položil. Išiel som sa pozrieť do jeho izby a bola prázdna. Skoro ma porazilo.
2. Vypustil môjho králika „do prírody“, lebo žiarlil, že mu venujem príliš veľa času. Ešte v ten deň som napísala majiteľovi. Ráno bol z neho bezdomovec.
3. Snažila sa ma otráviť. Začalo to ako „nevinný“ žart, keď mi do koly nasypala soľ, no časom sa to stupňovalo. Vo finále mi do cestovín naliala bielidlo, akoby bola šanca, že to nebudem cítiť. To bola posledná kvapka.
4. Každý deň zaspal pri fajčení cigarety. Zakaždým som ho vytočene zobudil a vypláchol mu žalúdok, no jemu to prišlo vtipné. Také vtipné, že mi v garážovom výpredaji zo srandy kúpil hasiaci prístroj… ktorý mu v ten večer zachránil život.
Zase zaspal so zapálenou cigaretou v ústach a zase sa mu vykotúľala z úst. Koberec v plameňoch, sedačka v plameňoch, jeho tričko v plameňoch. Vôbec sa nezobudil. Vybehol som z izby, že čo to tam tak smrdí, a uvidel scenériu ako z hororu. Uhasil som to jeho darčekom a on sa mi ani nepoďakoval. Na hlave mu nezostal jediný vlas, napriek tomu mu to stále prišlo vtipné. Do týždňa som sa odsťahoval.
5. Na intráku so mnou bývala baba menom Monika. Najprv bola v pohode, potom jej totálne preplo. Okrem toho, že mi kradla toaletný papier a nechala na svojej polke izby prespávať bezdomovca, sa jedného dňa rozhodla, že je upírka. Ku koncu roka ju už celá škola prezývala Démonika.
6. Mám v kvetináči palmu a ešte zopár iných izbových rastliniek. Ešte pred nasťahovaním som sa ho pýtala, či s tým nemá problém, a odpoveď bola nie. Raz som si pokojne umývala riad, keď sa zrazu vyrútil z izby, kopol do mojej palmy a ako zmyslov zbavený začal vrieskať: „Okamžite vyhoď tú palmu, ty krava sprostá, lebo ju vyšmarím z balkóna.“ Reálne som mala strach, že to ja napokon vyletím z balkóna.
Bol to dospelý chlap, mohol mať tak niečo po tridsiatke. Nechápala som, čo to doňho vošlo, ale mala som nulovú chuť to zisťovať. Ešte v ten večer som si pobalila kufre a odišla k našim. Dnes bývam vo vlastnom byte a ja aj moja palma máme svätý pokoj.
7. Jeden čas som bývala so sesternicou a jej rodinou. Neskutočné prasce. Chodiť naboso po koberci? Neexistuje, lebo sa mi nohy lepili o zaschnuté zvyšky piva a bohviečoho ešte. Decká dostali vši a bolo to také zlé, že som pri pohľade na ne videla, ako im lezú po hlave. V tom čase som si nemohla veľmi vyskakovať, ale keď som zbadala tie vši, rovno som si pobalila veci.
8. Doniesol domov mačku, vraj ju dostal od kamoša. Samozrejme, že ju nedal vykastrovať. Do niekoľkých mesiacov porodila dve mačiatka. Potom si zaobstaral psa. O ďalších pár mesiacov mala jeho mačka ďalšie tri mačiatka. Jedného pekného dňa sa rozhodol, že sa presťahuje. Tak sa pobalil, odišiel a nechal mi na krku sedem zvierat.
9. Spolubývajúca na intráku mala mindráky zo svojich vlasov, takže každé ráno museli byť čerstvo umyté a vyfénované. Mohla to robiť v kúpeľni… ale nerobila. „Je tam malé zrkadlo,“ odvrkla mi vždy, keď som sa ju snažila konfrontovať. Prvú prednášku mala o ôsmej ráno, takže som sa každý deň o piatej zobudila na to, ako si rovno vedľa mojej hlavy fénuje vlasy. Celý. Poondiaty. Rok.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
