10. V živote si po sebe neumyla riad. Drez bol večne kopcom plný plesnivých tanierov, až sme si raz povedali, že stačí, a hodili jej to do postele. Keď sa v noci dovalila domov, vybrala riad z postele, šmarila ho na zem, že sa väčšina rozbila, a spokojne si išla pospať.
11. Hneď prvú noc napochodoval holý do kuchyne a z chladničky vytiahol moje mlieko. Nie spoločné, moje. Bola v ňom ešte takmer polovica. Všetko to vylôchal, prázdnu škatuľu vrátil naspäť do chladničky a ešte mal tú drzosť spýtať sa ma: „Máme ešte nejaké mlieko?“
12. Ožral sa so susedmi a potom ich obvinil, že mu ukradli mobil. Keď ho nevrátili, na oplátku im prepichol gumy na aute. Vytočení mi prišli trieskať na dvere, že čo to má, dopekla, znamenať, no on sa medzitým stihol vysťahovať. Jeho mobil som o týždeň neskôr našiel pod sedačkou.
13. Rozhodol sa, že bude používať naše uteráky. Raz sme si ho aj s ostatnými spolubývajúcimi stopli a vysvetlili mu, že toto nie je hotel ani airbnb – ak chce uterák, musí si ho kúpiť. Odvtedy sa prestal utierať úplne. Vyjde zo sprchy, holý prejde do svojej izby a okvapká pritom polovicu bytu. Potom sa „utrie“ do postele.
14. Na výške som zdieľal byt s 200-kilovým týpkom, ktorý mal nulové hygienické návyky. Bežne sa sprchoval tak raz, maximálne dvakrát do týždňa. Podotýkam, že bolo leto, vonku tridsať stupňov a on bol fakt obrovský. Ten smrad som cítil aj cez dvoje zatvorené dvere.
15. Chalan bol súci na psychiatriu. Tváril sa, že má robotu, ale ani sa neobťažoval na osem hodín denne vypariť. Bol nonstop zavretý vo svojej izbe a v hodinových intervaloch jačal z plných pľúc. Len tak do stropu. Keď sa mu málilo, začal trieskať o dvere a kričať, nech ho „pustíme von“. Dvere boli odomknuté.
