Vedci tvrdia, že ľudský mozog fičí nepretržite. Mal by tam byť vraj 24 hodín denne, sedem dní v týždni, podržať ťa, keď to najviac potrebuješ. Lenže nie je.
Ty to vieš, my to vieme a títo ľudia z Redditu to veľmi dobre vedia tiež. Na sociálnej sieti sa nedávno podelili o komické situácie, ktoré vznikli následkom toho, že sa ich vlastný mozog na niekoľko – zdanlivo nekonečných – chvíľ úplne vypol. Poďme si ich teda prečítať.
1. Praskla mi hadička pod kuchynským drezom. Inštalatér nemohol prísť hneď, tak som dal zatiaľ pod drez vedro, aby voda kvapkala doň. Keď sa naplnilo, zobral som ho, vylial naspäť do drezu a vytopil si polku kuchyne.
2. Keď prídem po práci domov, vyzujem si topánky a vyzlečiem tričko. Každý jeden deň. Raz som niekam cestoval, skorý let, 4:30 ráno, ja nevyspatý ako pes. Prechádzal som letiskovou kontrolou, pani mi povedala, nech si vyzujem topánky, a ja, v móde autopilot, som si automaticky vyzliekol aj tričko.
Chvíľu na mňa pozerala a potom so smiechom poznamenala: „Tak skoro? Veď sa ledva poznáme.“ Kvitujem, že to zobrala s humorom, ale aj tak som sa chcel od hanby prepadnúť.
3. Omylom som dal pusu manželkinej najlepšej kamarátke. Znie to dosť zle, ale bolo to vskutku nevinné a dnes je to niečo, na čom sa všetci traja schuti zasmejeme. Moja žena ma každý deň o štvrtej ráno berie autom na autobusovú zastávku. Zastaví pri nej, ja jej dám pusu a odídem.
Raz u nás spala jej kamarátka, a keďže beztak každé ráno skoro vstáva, ponúkla sa, že ma odvezie, aby sa moja žena mohla vyspať. Keď sme zastavili pri zastávke, zo zvyku som sa naklonil k sedadlu šoféra a dal jej pusu. V tej rane som zo seba od hanby nevedel vysúkať viac ako: „Prepáč, to je zvyk.“
4. Zastavil som na stopke a čakal dobré dve minúty, kým sa zmení na zelenú.
5. Na strednej som brigádovala v rýchlom občerstvení. Prevádzka bola otvorená 24 hodín denne a ja som občas schytala nočnú, takže môj spánkový režim bol značne rozhádzaný. Ten deň som takmer celý prespala, až kým ma mama neprišla večer zobudiť, nech si s nimi dám aspoň večeru.
Prišla som k stolu a otec ma vyzval, nech prednesiem modlitbu. Postavila som sa a bez rozmyslu som spustila: „Ďakujem, že ste si vybrali naše rýchle občerstvenie. Čo vám môžem ponúknuť?“
6. Frajer sedel vedľa mňa a jedol sendvič. Uprostred toho, ako som mu niečo hovorila, z neho zrazu kúsok odtrhol a hodil mi ho rovno do tváre. Asi nemusím vysvetľovať, že má psa.
7. S našimi som býval 16 rokov v tom istom dome. Keď som sa osamostatnil, začal som robiť ako robotník na stavbách. Čo čert nechcel, rodina, ktorá sa do toho domu nasťahovala po nás, si objednala rekonštrukciu od našej firmy.
Prvýkrát, keď som prišiel na stavbu, som urobil presne to, čo som po príchode domov robil každý deň celých 16 rokov – vošiel som do kuchyne, otvoril chladničku a hodinu do nej bezducho zízal. Keď mi došlo, že to už nie je moja chladnička, okamžite som ju zabuchol, otočil sa… a ocitol sa zoči-voči raňajkujúcej rodine, ktorá nechápala, prečo im náhodný stavbár pozerá do chladničky.
8. Kedysi som pracoval ako šofér autobusu. Už sú to roky, napriek tomu dodnes občas autom zastavujem na autobusových zastávkach. Najlepšie je, keď tým zablokujem autobus, ktorý tam má reálne zastaviť. Tie prípady úplne zbožňujem.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
