9. „Nech sa páči. Ak by ste čokoľvek potrebovali, stačí na mňa zavolať,“ povedala som raz, zatiaľ čo som položila tanier pred jediného človeka v miestnosti. Tým človekom som bola ja. Práca čašníka vie ísť občas poriadne na mozog.
10. Umyl som si v dreze jablko a utrel ho do papierovej utierky. Potom som hodil jablko do koša, stál tam s papierovou utierkou v ruke ako pablb a dobrých päť minút premýšľal, prečo som ju vôbec odtrhol, keď nemám sopeľ.
11. Pracujem ako ošetrovateľka. Mojimi klientmi sú zväčša starší muži s fyzickým či mentálnym postihnutím, ktorým je potrebné pomáhať s bežnými úkonmi ako obliekanie, holenie, česanie či chodenie na toaletu. Dodnes si pamätám prvé rande, na ktorom mal chalan nakrivo zapnutú košeľu.
Ani som nezaváhala. Podišla som k nemu, rozopla mu košeľu a začala ju zapínať správne. Keď som skončila, poznamenala som: „Fešák. Teraz sa choďte pozrieť do zrkadla a povedzte mi, či potrebujete oholiť.“ Neprekvapilo ma, že na druhé rande ma už nezavolal.
12. Vyzliekal som sa pred sprchou a namiesto do koša na špinavú bielizeň (ktorý desať rokov stojí na tom istom mieste) som hodil svoje trenky do záchoda. Vybral som ich? Nie. Spláchol som.
13. Po práci som dve hodiny šoféroval do susedného mesta, len aby som si na mieste uvedomil, že som sa pred mesiacom presťahoval do mesta, v ktorom pracujem. Viete… aby som nemusel po práci dve hodiny šoférovať domov.
14. Z času na čas si v sprche napustím do úst vodu a potom ju nechám len tak vytekať. Nepýtajte sa prečo, netuším. V jedno ráno som si pri umývadle spokojne čistila zuby, formálne oblečená a pripravená odísť do práce. Ako som si vyplachovala ústa vodou, nad niečím som sa zamyslela, otvorila ústa a nechala vodu len tak vytiecť. Ostala som celá mokrá, špinavá od pasty a musela som sa ísť prezliecť.
15. Chcela som odložiť kartón mlieka naspäť do chladničky, namiesto toho som ho ale začala pchať do mikrovlnky. Bola som značne nasrdená, že sa tam zrazu nevojde. To, že robím kompletnú somarinu, som si uvedomila až vtedy, keď to brat sediaci za stolom už nevydržal a začal sa na plné ústa rehotať.
16. Preberala som balík. Kuriér mi podal svoj dotykový tablet, aby som sa podpísala. Dobrú minútu som naň bezducho civela, v hlave totálne prázdno. Nakoniec som nakreslila slniečko. Pán bol veľmi zmätený.
