Kto chce psa biť, palicu si nájde, a títo šéfovia si teda rozhodne našli. Ľudia na Twitteri sa pod nedávnym príspevkom podelili o absurdné dôvody, pre ktoré ich práca visela na vlásku, a pri niektorých z nich si budeš reálne klopkať prstom o čelo. Poďme si ich teda prečítať.
1. Vytiahol som sendvič z koša a zjedol ho. V tom čase som bol na tom finančne veľmi zle a za ten týždeň som zjedol len trochu ryže s tuniakom. Ten sendvič bol na odpis, pretože bol po dátume spotreby. Vyhodili ma za krádež.
2. S ostatnými učiteľmi sme mali poradu v zborovni. Jeden kolega vykazoval príznaky infarktu. Hoci ostatní tvrdili, že to bude len migréna, mne to nedalo a predsa som mu zavolala záchranku. Napokon to bol infarkt, ale ja som skončila na koberčeku u riaditeľa, pretože som počas vyučovania telefonovala zo súkromného mobilu. VOLALA SOM ZÁCHRANKU.
3. Asi 30 rokov dozadu som pracovala v rýchlom občerstvení uprostred obchodného centra. Jedného dňa celú budovu evakuovali, lebo niekto nahlásil, že sa v nej nachádza bomba. Náš šéf bol veľmi rozčarovaný, že nikto z nás – brigádnikov, čo robili za almužnu – ju nechcel ísť dovnútra hľadať.
4. Kúpila som si nový tablet. Na druhý deň ma šéf zvozil pod čiernu zem, lebo kvôli mne vraj musel kúpiť synovi nový tablet aj on. Nechápala som, o čom točí, keď z neho zrazu vypadlo: „Veď ako by to vyzeralo, keby mal môj syn menší tablet ako niekto ako ty?“ Podotýkam, že to je ten istý šéf, čo ma donútil preparkovať auto za budovu, lebo on „odmieta stáť vedľa takého vraku“.
5. Pretože som sedela na zemi a počas zmeny sa sedieť nesmie. Dokladala som tovar na spodnú policu, a keby som pri tom celý čas čupela, po ôsmich hodinách by som si musela ísť objednať nové kolená.
6. Jedného dňa som pozvala kolegov z rôznych oddelení (pracovala som vo veľkom prírodovedeckom múzeu) na spoločný obed. Šéf vyzeral, že od jedu vyskočí z kože, a radil mi, nech sa to už neopakuje. Keď som chcela vedieť, čo je na tom také strašné, povedal mi: „Keď sa ľudia z rôznych oddelení navzájom stretnú, nikdy to neveští nič dobré.“
7. Šéf ma donútil ospravedlniť sa kolegovi, lebo som si ho dovolil ignorovať. Sedel som na záchode. On tiež. Fakt ma mrzí, ak som ho urazil, ale odmietam sa s niekým baviť počas toho, ako obaja s*rieme. Zastreľte ma za to.
8. Skoro ráno mi volal nasrdený šéf, že som ho okradla o včerajšiu tržbu. Peniaze nie sú v trezore a ja som zatvárala predajňu, takže som to musela byť ja. Ani ma nepustil k slovu. O dve hodiny neskôr mi volal s tým, že ich zobrala jeho manželka. Neospravedlnil sa – volal len preto, aby mi oznámil, že ma teda napokon nevyhodí.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
