Všetci sme počas detstva uverili rôznym nepravdám a výmyslom, ktoré nám narozprávali rodičia, starší súrodenci či priatelia. Či už to boli malé nevinné klamstvá, alebo absurdné mýty, mnohé z nich v nás pretrvávali oveľa dlhšie, ako by sme si chceli priznať.
V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najzaujímavejších klamstiev, ktorým ľudia z Redditu verili až do dospelosti. Ako tieto príbehy ovplyvnili ich životy? Pripravte sa na zábavné a často neuveriteľné priznania o detských omyloch a prekvapujúce pravdy, ktoré odhalili až s pribúdajúcimi rokmi.
1. Jedného dňa sa mama vrátila z obchodu a zhodou okolností kúpila niečo aj pre otca, aj pre sestru, len pre mňa nie. „A čo dostanem ja?“ spýtalo sa natešene moje 5-ročné ja. Nechcela mi pokaziť radosť, tak z tašky vytiahla strúhadlo na syr a povedala, že ho vybrala špeciálne pre mňa. Keď naši potrebovali postrúhať syr, roky sa ma chodili pýtať, či si ho môžu požičať.
2. Ako malá som zbožňovala film Pretty Woman (1990). Keď som sa mamy spýtala, prečo sú k nej všetci takí zlí, povedala mi, že kvôli jej farbe vlasov. Na začiatku mala blonďavú parochňu a aj v škole sa decká smiali ryšavým spolužiakom, tak mi to prišlo logické. Dodnes si pamätám, ako som to v 22 rokoch pozerala s kamoškou a prvé, čo mi vyskočilo v hlave, bolo: „Ty kokso, veď ona je prostitútka!!!“
3. Vraj nie som naozaj alergický na škrečky. Mama mi to povedala, keď som ako 9-ročný dostal výsledky testov z alergiológie. Trvalo mi skoro dvadsať rokov spojiť si dve a dve dohromady a zistiť, že len neznášala hlodavce a chcela, aby som prestal prosíkať o škrečka.
4. Mama mi ako malej povedala, že keď sa pečie koláč, deti nesmú vydať ani hláska, inak neposkočí. Piekla veľa koláčov…
5. Vždy som si myslel, že pozerať filmy od 15 rokov, keď ešte nemáš 15, je nelegálne a dieťa za to pôjde do basy. S bratom sme si to prakticky vymysleli sami, no keď sme sa na to spýtali mamy, nepovedala nám, že je to blbosť. Len nám tento „zákon“ potvrdila.
6. Ako dieťa som mal škrečka. Jedného dňa zdrhol z klietky a už ho nebolo. Otec premiestnil klietku do pivnice s tým, že možno vyhladne a vráti sa do nej. Na druhý deň ráno bola klietka na svojom mieste a škrečok v nej. Spýtal som sa mamy, ako ho našla, a ona mi odpovedala: „Nijako. Išla som sa pozrieť do pivnice, či sa náhodou nevrátil, a našla som ho na schodoch ťahajúc si klietku naspäť k tebe do izby.“ Až po mnohých rokoch, keď som si opätovne spomenul na túto debatu, mi došlo, aká to bola volovina.
7. Naši mi povedali, že keď prejdem vysávačom po kábli, tak ho nasaje a potom vtiahne celý svet. Mala som asi 18, keď som niečo vysávala potme, omylom prešla vysávačom po kábli a… nič. Spravila som to zase. A zase nič. Opäť, tentokrát v inom uhle. Nič. V živote som nebola taká sklamaná a vytočená zároveň.
8. Raz keď som bol ešte dieťa, naša mačka dovliekla domov polomŕtvu jaštericu. Rozhodol som sa, že ju vzkriesim. Pár dní som sa o ňu staral, a keď sa jej očividne polepšilo, išiel som ju na záhradu vypustiť. V deň mojich osemnástich narodenín si ma mama posadila s tým, že mi musí povedať niečo veľmi dôležité.
Reálne som sa bál, že mi povie, že umiera. Namiesto toho z nej vypadlo, že hneď, ako som tú jaštericu na záhrade vypustil, pribehla naša mačka a obratom ju zožrala. Celé roky si so sebou niesla toto temné tajomstvo a ja som celé roky veril, že som tej jašterici zachránil život. Nuž… aspoňže mama neumierala.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
