9. Vygooglila si číslo na môjho šéfa a zavolala mu, nech ma dá k telefónu. V jeho kancelárii. Nezdvíhal som jej telefón, lebo som bol na stretnutí s klientom. Keď som tam dobehol, zistil som, že to nebolo nič vážne – len sa chcela posťažovať na svojho idiotského frajera a chcela to urobiť hneď a zaraz.
V ten deň šéf aj kolegovia stratili voči mne akýkoľvek rešpekt, aký mali. O pár mesiacov neskôr som podal výpoveď. Vedel som, že toto už nenapravím.
10. Moja 150-kilová mama vybehla z izby nahá. Pred mojím frajerom a niekoľkými kamarátmi. Idiotský nevlastný otec si myslel, že bude sranda, keď dá alkoholičke nejaké drobné, aby ma zosmiešnila. Ten pohľad asi nikdy nedostanem z hlavy…
11. Kúpila mi denník a donútila ma, aby som si doň začala písať. Neskôr ho ukradla, vypáčila zámok a prečítala si o všetkých chalanoch, ktorí sa mi páčili. Bez štipky drzosti ich pozvala k nám na večeru – áno, všetkých – a začala z neho pri jedle čítať. Asi nie je prekvapivé, že sa už roky nerozprávame.
12. Keď som mala 10, detské oblečenie mi začalo byť príliš malé, no dospelé bolo stále veľké. Skúšala som si jedny šaty a sieťka, ktorá mala byť na kľúčnych kostiach, mi siahala až na prsia. Mama chcela, aby som vyšla z kabínky, ale ja som nebola ochotná ukazovať celému obchodu svoje holé bradavky.
Keď sa mi nanominovala do kabínky, začala som od zúfalstva plakať. Začala ma utešovať? Nie. Namiesto toho vyšla von a posmešným hlasom ma začala napodobňovať: „Božemôj, všetci uvidia moje bradavky!“ Skríkla to na celý obchod, a keď sa uistila, že ju všetci sledujú, vyhrnula si tričko až ku krku…
13. Moje 16. narodeniny sme oslavovali v drahej talianskej reštaurácii. Čašníci mi prišli zaspievať „veľa šťastia“ a môj otec sa k ním rozhodol pridať. So silným talianskym prízvukom (nie sme Taliani) operným hlasom kvílil na celý podnik a čašníci ostali v takom šoku, že okamžite stíchli. Všetky stoly prepukli do smiechu a ja som chcela splynúť so stoličkou.
14. Na základnej škole sme mali deň, keď sme mohli prísť v pyžame. Ja som spával len v boxerkách a vôbec mi ako malému nedošlo, že by som nemal ísť do školy len v spodnej bielizni. Fakt, že ma mama nielenže nezastavila, ale ešte ma odviezla v trenkách do školy, jej nikdy neodpustím. Hneď po prvej hodine ma zavolali do riaditeľne a ona ma musela prísť vyzdvihnúť. Bol to najtrápnejší deň v mojom živote.
15. Mal som 13 a čakal som, kým ma naši vyzdvihnú. Cez ulicu sa na mňa začali usmievať dve veľmi pekné dievčatá, chichúňali sa a niečo si šepkali. Cítil som sa ako poloboh, až dokiaľ sa za mnou neprikradla moja mama a nezačala mi vytláčať vyrážku rovno na tvári. Dievčatá zdúchli a ja som myslel, že ma od poníženia rovno tam položí. Nikdy jej to nezabudnem.
16. Keď som mal 5, v škôlke sme robili predstavenie Noemovej archy. Mali sme si priniesť vlastné kostýmy, teda pršiplášte, gumáky a dáždniky, a keďže ja som nič z toho doma nemal, vyslal som otca na nákup. Ten robí vždy všetko na poslednú chvíľu. Aj teraz dobehol do škôlky o päť minút dvanásť a čo mi doniesol? Záchrannú vestu na čln.
Všetci stáli nastúpení vo svojich pršiplášťoch s dáždnikmi v ruke a ja ako idiot som tam stál v záchrannej veste. Bolo mi do plaču. Na otcovu obhajobu, bol by som z nich jediný, kto by skutočne prežil nejakú potopu, ale aj tak…
