Každý šéf je do určitej miery blbec, ale predsa je to spektrum. Niektorých možno tolerovať, iných aspoň ignorovať, no stále sú tu tí, ktorí z teba už len svojou prítomnosťou (a nemaskovateľnou tuposťou) vysávajú energiu. Presne o takých bola nedávno reč na Reddite.
Zamestnanci z rôznych firiem sa podelili o skúsenosti so šéfmi, ktorí mali v hlave prázdno. Prezradili, v akom momente to začalo byť také očividné, že to už proste nevedeli viac ignorovať, a my sme tie najzaujímavejšie z ich príspevkov zozbierali v našom dnešnom článku. Poďme sa teda na ne pozrieť.
1. Povedal som mu, že už mám hotovú tretinu roboty, ktorú mi zadal, a jeho odpoveď bola: „Mal by si trochu kopnúť do vrtule. Ostatní majú hotovú už šestinu.“ Potom spokojne odkráčal do svojej kancelárie a ja som ešte dobrých päť minút pozeral na dvere v nemom úžase.
2. Trochu sme sa pochytili, začal byť veľmi pasívne agresívny, a keď som neustúpil, začal po mne vrieskať. Jedna z vecí, ktoré mi povedal, bola: „Ja neviem, čo máš robiť! Najal som ťa, lebo som si myslel, že tú firmu povedieš za mňa!“ Mimochodom, som grafický dizajnér.
3. Moja nadriadená, ktorá je, mimochodom, vyučená zdravotná sestra, si myslela, že ženy bývajú tehotné dvanásť mesiacov.
4. Položil som mu na stôl výpoveď a odôvodnil to tým, že mi konkurenčná firma ponúkla podstatne vyšší plat. „Nevidím, kde je problém,“ povedal mi na to. „Proste si zober viac hodín u nás a budeš mať taký istý.“
5. Za veľké prachy si prenajímal obrazy z miestnej galérie, aby si ich mohol vystavovať v kancelárii. Dospelo to až do štádia, že nemal na naše výplaty. Prepustil pár ľudí, ale obrazy ostali visieť tam, kde sú. Tie sú očividne – na rozdiel od mojich bývalých kolegov – nenahraditeľné.
6. Dala mi zadanie, a keď som sa z neho nevedela vysomáriť, povedala mi: „Nechápem, čo máš za problém. Veď to nie je raketový vedec.“ Nie raketová veda. Vedec. Okrem toho pravidelne hovorí, že je niečo pacifické namiesto špecifické.
7. Pred rokmi som sa presťahoval zo svojej rodnej krajiny do zahraničia, kde momentálne učím na základnej škole. Študentom na vypracované zadania občas napíšem smajlíka. Dvojbodka so zátvorkou, nič viac. Raz ma človek z vedenia obvinil, že to sú určite nadávky v mojom rodnom jazyku, a povedal mi, nech s tým okamžite prestanem. Dvojbodka. Dvojbodka so zátvorkou.
8. Manažérka mi nakázala utrieť podlahu vo vestibule. Akurát som končila, keď tu zrazu vletí do dverí a kričí po mne: „Preboha, čo si to urobila?! Veď teraz sa to šmýka!“
9. Piekla som pečivo pre firmu, ktorá poskytovala catering. Môj šéf permanentne vyjedal jednohubky určené na ochutnávku, a to aj napriek tomu, že bol nonstop „na diéte“. Všetci sme ho pri tom videli a aj tak sa to pokúšal hodiť na upratovačov. Opakovane.
10. Chcela, aby som odpísala na mail niekomu veľmi dôležitému. Preposlala mi celú ich konverzáciu, povedala mi, na ktoré správy mám odpísať, a potom mi od slova do slova poslala všetko, čo mám napísať. Nechápala som, načo to vôbec robím. Vysvitlo, že chcela do prílohy zahrnúť jeden obrázok a nevedela, ako ho tam nahrať.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
