10. Zdržali sme sa v bare podstatne dlhšie, ako sme chceli, takže sme doslova bežali do stánku s jedlom, aby sme to ešte stihli. Ponúkol som sa, že ju zoberiem na chrbte, aby sme boli rýchlejší. Skočila na mňa a zakričala na celé parkovisko: „Donekonečna a ešte ďalej!“ Ten stánok sme napokon nestihli, ale v tom čase mi to už bolo úplne jedno.
11. Naše prvé neoficiálne rande bolo na niekoho svadbe. Oboch nás to tam začalo nudiť, tak sme vybehli von, ľahli si do trávy a pozorovali hviezdy. Nedávno sme mali našu vlastnú svadbu a ja nemôžem byť vďačnejší, že mám vo svojom živote človeka, ako je ona.
12. Pozval som ju do mekáča na jedny veľké hranolčeky, ktoré sme si museli rozdeliť. Viac som si v tom čase dovoliť nemohol a bolo mi to neskutočne trápne. Jej to bolo úplne jedno. „Chcem s tebou tráviť čas a je mi úplne jedno, kde pri tom budeme a čo budeme jesť,“ povedala mi. Bol som šťastím bez seba a aj teraz, po tridsiatich rokoch manželstva, stále som.
13. Zobral ma na amatérsky stand-up a oduševnene sa smial na každom jednom výstupe. Tie vtipy boli hrozné a mne bolo miestami trápne aj za vystupujúcich. Vtedy som si hovorila, že na ďalšie rande už určite nepôjdem. Nie s chlapom, čo má takýto príšerný zmysel pre humor.
Keď sme kráčali k autu, zrazu z neho vypadlo: „To boli ale katastrofálne vtipy, čo?“ Potom mi vysvetlil, že sa nesmial preto, lebo mu prišli vtipné, ale preto, aby podporil ľudí na pódiu, ktorí mali určite neskutočnú trému. Už sme svoji dvanásť rokov a viem, že tak skoro ho ešte nikam nepustím.
14. Okrem iného sme sa rozprávali aj o knihách. Spýtala som sa, či by mi nejaké odporučil, a on povedal, že nad tým porozmýšľa. Nečakala som, že to bude mať nejakú dohru, no keď som sa na ďalšie ráno zobudila, čakala ma na displeji správa so zoznamom jeho obľúbených kníh.
15. Keď som ju odprevádzal domov, omylom stúpila na slimáka. Bolo jej to tak ľúto, že všetkých, čo po tom stretla na chodníku, opatrne zobrala a presunula do trávy. Chcel som si ju zobrať rovno na mieste.
