Karma je zdarma, hovorí sa, ale niekedy jej treba trochu pomôcť. Alebo ju predbehnúť. V niektorých situáciách je totiž ťažké zachovať si chladnú hlavu, zhlboka sa nadýchnuť a počkať, kým sa o dotyčného kreténa postarajú vyššie sily. Títo ľudia z Redditu o tom vedia svoje. Na sociálnej sieti sa podelili o momenty, keď prebrali iniciatívu do vlastných rúk a konečne okúsili, ako sladko môže chutiť pomsta.
1. Mám kamoša, ktorý si každý rok vystaví na príjazdovej ceste halloweensku tekvicu a každý rok mu ju sused prejde autom. Nie omylom. Proste je to kretén. Tento rok zohnal najväčšie tekvice, aké sa hádam predávajú, dal ich vyliať betónom a vystavil ich na príjazdovú cestu ako obvykle. Chalan tam skoro nechal celý predok.
2. Bývala som v byte so spolubývajúcim. Naši susedia mali každý druhý deň brutálne hlučnú párty – či bol piatok, sviatok alebo pracovný deň, bolo im to úplne jedno. Jedného dňa mal toho spolubývajúci (ktorý musel, mimochodom, každé ráno skoro vstávať) už plné zuby. Tak sa vyšťal do panvice a strčil to do mrazničky.
Keď to zmrzlo, vyklopil to a tento „tanier“ zo zmrznutej šťanky im podsunul pod dvere. Vedel, že majú na chodbe koberec, a vedel, že si to v tom zápale určite nevšimnú skôr, ako sa to roztopí. Na druhý deň sme sa zobudili na obrovský hurhaj – susedia všetkých pratali zo svojho bytu a hučali na celú chodbu, že kto si dovolil ošťať im koberec. Rada by som povedala, že odvtedy bol pokoj, ale nebol. Nakoniec ich majiteľ vykázal.
3. Mám načúvacie zariadenie a spolužiačka na strednej nikdy nepremárnila šancu chrstnúť mi to do ksichtu. Stále sa mi za to vysmievala. Jedného dňa som nahrala, čo mi hovorí, na mobil a pustila to jej rodičom. Zabavili jej nové auto, čo dostala na šestnáste narodeniny.
4. Keď sme boli na strednej, môj brat neustále robil zle mojej (teraz už) manželke. Jedného dňa si povedala dosť. Vypla spoločnú telku v obývačke zo zásuvky, napísala na ňu odkaz „nefunguje“ a otočila baterky v ovládači. Trvalo mu niekoľko dní, kým na to prišiel.
5. Bola som v reštaurácii na obede a pri platení som si všimla na účte trojeurovú položku za „obrus“. Obrus som pekne poskladala, vložila ho do kabelky a vtedy za mnou pribehol vydesený čašník, že čo to robím. „Keď som za to zaplatila, tak si to beriem domov,“ povedala som mu a bez ďalšieho slova odišla preč.
6. Robila som ako manažérka v Starbuckse. Na jednej zmene vidím jednu z našich baristiek, ako si pýta od zákazníka meno a on namiesto toho, aby jej normálne odpovedal, vztýčil prostredník a začal po nej vrieskať, aká je neschopná. Prebrala som objednávku, naťukala ju do systému a poslala ho preč. Urobila som mu drink, položila ho na výdajňu a tým som skončila.
Vydávala som jeden drink za druhým (plná prevádzka) asi pätnásť minúť, keď sa mladý pán uráčil opäť dotrepať k pultu. „To je moje?!“ chrstol mi do ksichtu a ukázal na svoj nápoj, ktorý už medzitým stihol trikrát vychladnúť. Pozrela som sa naňho s hranou nevedomosťou. „Netuším,“ hovorím. „Nebolo na ňom meno.“
7. Zistila som, že moja spolubývajúca o mne šíri klebety medzi našimi spoločnými známymi. Už dávno som sa chcela odsťahovať, ale toto ma len nakoplo. Mesiac predtým, ako som mala ísť, odišla z mesta a nechala tu auto. Každý deň, čo bola preč, som naň hádzala omrvinky pre vtáky. Nielenže ho po chvíli mala celé obsr*té, holubov sa nevedela zbaviť, ešte keď som odchádzala.
8. V mojej predchádzajúcej práci sme mali dve chladničky – jednu pre nás, jednu pre druhú zmenu. Naše jedlo vždy záhadne mizlo. Jedného dňa sme sa s kolegami z mojej zmeny rozhodli pripraviť pre nich chutný cheesecake plný bravčovej masti. Pár kúskov sme vyhodili, lebo sme vedeli, že nikto by si neodkrojil prvý, a nastražili ho do chladničky. Neviem, kto presne si z neho dal, ale viem, že odvtedy nám už nikdy žiadne jedlo nezmizlo.
9. Moja spolubývajúca zo strednej mala vo zvyku hromadiť veci na podlahe v kúpeľni. Nielen oblečenie. Šperky, hracie karty, knihy, sponky, šály, slúchadlá, ihlice na štrikovanie… jednoducho všetko a do takej miery, že sme sa už v určitej fáze nevedeli dostať ani na záchod. Raz som na jej kope harabúrd našla päťdesiatku.
Vložila som ju do menej používanej zásuvky a odišla. Pôvodne som jej to chcela povedať hneď, ako príde domov, ale keď som ju našla panicky upratovať všetky tie veci, rozhodla som sa počkať, kým to dokončí. Potom mi to ale bolo blbé. Peniaze som strčila do koša na bielizeň, lebo som vedela, že sa neskôr pozrie tam. Bola šťastím bez seba, keď ich konečne našla, a odvtedy sa jej privátne skládky podstatne zmenšili.
10. Kamarát robil pre týpka, ktorý mu za to nezaplatil ani cent. Vedel, že tie peniaze už nikdy neuvidí, tak sa rozhodol aspoň trochu pobaviť. Na internetový bazár zavesil niekoľko falošných ponúk pre špekulantov (ako pekný motorový čln na predaj za pár stoviek a podobne) a ako kontakt vždy uviedol jeho číslo. Keď si chcel niekto v komentároch dohodnúť stretnutie, povedal im jeho adresu.
11. Asi sedem alebo osem rokov dozadu som mal šéfku, ktorú som z duše nenávidel. Jedného dňa sa rozhodla, že jej vadí smrad z maslových pukancov, a tak ich šmahom svojho čarovného prútika nechala zakázať. Našiel som na nete jednu z tých USB tyčiniek, ktoré po zapojení do počítača vypúšťajú vôňu. Vôňu maslových pukancov. Keď nebola v kancelárii, zapichol som jej ju zozadu do počítača. V živote som nezažil lepší pocit.
12. Brat vytočil frajerku, tak mu od jedu zlepila z plechoviek všetky etikety. Nikdy nevedel, či otvára fazule, paradajkovú omáčku alebo žrádlo pre mačky. Bolo to komické, to sa jej musí nechať.
Zdroj: chipdumper / Reddit
