Niekedy si uvedomíš, že si niečo pokašľal, až príliš neskoro. Škody už boli napáchané, slová opustili priestory ústnej dutiny, vybrali sa naprieč časopriestorom a v tejto fáze je už nemožné zobrať ich späť. Aj keby si možno veľmi, veľmi chcel. Presne to sa stalo aj týmto ľuďom z Redditu, ktorí sa na sociálnej sieti nedávno podelili o chvíle, za ktoré sa budú hanbiť hádam ešte aj na smrteľnej posteli.

1. Niekto, koho som roky nevidel, mi začal rozprávať o tom, ako sa v poslednej dobe nemá veľmi dobre, pretože mu zistili rakovinu. Bol som v práci a počúval som ho len jedným uchom, takže keď stíchol, automaticky som odpovedal: „Fakt? Tak to je super.“ Odvtedy som ho už nevidel.

2. Na strednú som chodil v 90. rokoch, takže keď som si od dievčaťa vypýtal číslo, vždy to bola pevná linka. Zavolal som teda raz k dievčaťu domov a zdvihol to jej otec. Vraj je vonku, blá, blá, blá, no nemohol som si pomôcť, rozprával zvláštne pomaly a koktal. Tak som sa jej na druhý deň opýtal, či jej otec pije. Vysvitlo, že nepije… bolo by to dosť nebezpečné, keďže nedávno prekonal infarkt.

3. Šoféroval som domov a každé druhé auto po mne začalo trúbiť. Nechápal som, čo majú za problém, tak som trúbil naspäť. No veď počkajte, ja sa nedám… Na konci ulice som si všimol značku. Bola to jednosmerka a ja som bol celý čas v protismere.

4. Robil som si srandu z chlapíka, vysmieval som sa mu, že by nedostal medailu, ani keby súťažil na paraolympiáde. Vtedy ukázal prstom na svoju dcéru… ktorá súťažila v paraolympiáde. Ospravedlnil som sa, on to prijal, ale aj tak ma to dodnes máta a vždy, keď si na to spomeniem, cítim sa ako prvotriedny kretén.

5. Bol som ožratý v bare a zakričal som na živú kapelu, nech mi zahrajú obľúbenú pesničku. Sekli s tým, čo akurát hrali, začali hrať tú moju a ešte ma aj zavolali na pódium, nech si s nimi zaspievam. V tom momente ma oblial studený pot, zabudol som všetky slová a urobil zo seba totálneho idiota. Ale potlesk pre kapelu, boli fakt super.

6. Stalo sa to niekoľko rokov dozadu. Vošiel som do obchodu a predavačka mi začala rozprávať o nových tričkách Metallica, ktoré akurát dostali. Ani neviem prečo, povedal som jej, že tričká s hudobnými skupinami už veľmi nenosím (čo bola vlastne pravda), no celé to vyznelo pomerne snobsky. Zvláštne sa na mňa pozrela a ja som nechápal prečo. Až keď som odišiel, došlo mi, že mám na sebe tričko Rolling Stones.

7. Celé roky, vždy keď sa mi niekto zveril, odbil som ho frázou: „Áno, presne to isté sa stalo raz mne.“ Namiesto toho, aby som sklapol, vytiahol hlavu z vlastného zadku a počúval, čo mi chcú povedať, som to celé otočil na seba. Teraz už viem, že som bol riadne mimo. A snažím sa na tom pracovať.

8. V kuchynke v práci sa rozprávali dve kolegyne, černošky, tak som sa ich opýtala, akým jazykom hovoria. Mám rada cudzie jazyky, niekoľko ich aj ovládam a mala som pocit, že tento som ešte nikdy predtým nepočula. Nemalo v tom byť nič rasistické… lenže oni rozprávali po anglicky. Po anglicky so silným černošským prízvukom.

9. Uznávam, na škole som bol celkovo debil, ale toto bolo príliš aj na mňa. Videl som spolužiaka kráčať po chodbe s ľadvinkou na páse. Tak som sa uškrnul, štuchol do nej prstom a posmešne som povedal: „Pekná ľadvinka.“ A on na to odpovedal: „Mám v nej inzulín. Akurát mi diagnostikovali diabetes.“ Zrazu som sa už tak neuškŕňal.

10. Bol som s kamošmi v kine. Rovno uprostred dojemnej scény začal chalanisko predo mnou nahlas sŕkať drink. Neznášam, keď to ľudia robia – snažia sa vydolovať posledné kvapôčky aj za cenu toho, že zvyšok sály si neužije polovicu filmu, tak som aj ja hlasno zasŕkal. Dúfal som, že to bude počuť a prestane.

A on to počul. Ako sa na mňa otočil, zistil som, že je to postihnutý chlapec v sprievode svojich rodičov, čo nepije cez slamku, ale cez trubicu. Skoro som sa prepadol od hanby. Zašepkal som ospravedlnenie a fujazdil preč, už ma ani nezaujímalo, ako ten film skončí. Odvtedy som preventívne nebol v kine.

11. Nedávno sa so mnou rozišla frajerka. Dnes som sa rozhliadol po izbe a všetky tie veci, čo mi kúpila, mi pripomenuli, koľko toho pre mňa robila… a vtedy mi došlo, že ja som pre ňu na oplátku nerobil takmer nič.

12. V piatej triede som hodil svoj prd na mentálne chorého spolužiaka. Dodnes ma to trápi.

13. Zaplatil som si záhradníka, aby mi prišiel pokosiť trávu. Keď zaparkoval na príjazdovej ceste, išiel som ho pozdraviť. „Viete, ja by som si to aj pokosil sám,“ hovorím mu. „Ale nedávno som si vyvrtol členok a keď naň stúpim, stále to bolí ako šľak.“ Chlapík sa len pousmial, zavrel okienko, otvoril dvere a vystúpil z auta… bez nohy. Mal amputovanú nohu od kolena dole.

14. Kamoš mi chcel dohodiť jednu jeho kolegyňu. Prišiel som k nemu skôr a začal som popíjať s jeho spolubývajúcim, zatiaľ čo on ju išiel vyzdvihnúť. Meškali. Už predtým ma varoval, že je trošku väčšia, že nemám spomínať jej váhu, a mne to nevadilo. Keď sa konečne objavili vo dverách, bol som už značne pod parou, no chcel som urobiť dobrý dojem. Tak som k nej podišiel a povedal: „Vieš o tom, že vôbec nie si taká tučná, ako o tebe hovoria?“ Zvrtla sa na podpätku a odišla preč.

15. Každý jeden raz, keď sa ma syn opýta, čo jem, mu poviem, že je to štipľavé a určite mu to nebude chutiť, len aby som sa nemusel deliť. Nie je to pekné, viem… ale aj takto miestami vyzerá rodičovstvo.

Zdroj: hytestrategic / Reddit