10. Chodím na medicínu. Máme tu veľa úžasných profesorov, šikovných študentov, budúcich lekárov, ktorým by som bez mihnutia oka zveril svoj život… a potom jednu babu, ktorá sa pol hodinu hádala s profesorom o tom, že by mali zakázať transplantácie srdca. „V srdci sú predsa všetky pocity! Človek už potom nebude rovnaký!“ Možno nebude rovnaký, ale aspoň nebude mŕtvy.
11. Môj bývalý šéf mal taký pekný ranný zvyk. Chodil po kancli s krhlou a zalieval vodou umelé kvety.
12. Pracovala som v potravinách. Veľmi rýchlo som zistila, že väčšina ľudí buď nechce, alebo nevie čítať. X-krát do dňa sa ma niekto príde opýtať, čo koľko stojí – strčí mi produkt do ruky, pozoruje ma, ako ho otáčam na druhú stranu a čítam cenu z cenovky, ktorá je tam nalepená. „Myslel som, že to hodíte do pokladne.“ Jasné, mohla by som… ale prečítať to je o čosi jednoduchšie.
13. Učím šiestakov. Raz za mnou do kabinetu prišiel rozhorčený rodič, ktorý sa snažil pomôcť svojmu dieťaťu s úlohou z matematiky a akosi sa mu to nedarilo. „Aké číslo sa skrýva pod x? Mám pocit, že je to v každom príklade inak!“
14. Som lekár, očný špecialista, a čím dlhšie robím v tejto brandži (teraz to bude 15 rokov), tým viac spochybňujem prirodzenú ľudskú inteligenciu. Pár dní dozadu sme mali pacienta, ktorý je toho jasným príkladom. Chalan počul, že vitamín D znižuje riziko nákazy koronavírusom a taktiež sa dočítal, že vitamín D možno dostať aj zo slnka.
A čo tento človek urobil? Rozhodol sa „nabiť“ dostatočným množstvom slnečného žiarenia, postavil sa na záhradu a 60 sekúnd bez prestávky pozeral do slnka. S otvorenými očami. Vypálilo mu to diery do sietnice a permanentne poškodilo zrak. Už nikdy v živote dobre neuvidí, ale hádam aspoň nedostane koronu…
15. Som asistentom predaja v elektre. Raz nám prišiel plešatý muž vrátiť fén, lebo mu spálil hlavu.
