Jedného dňa to prísť musí, no človek si vždy tak naivne myslí, že má ešte dobrých desať rokov čas. A bum. Zrazu je to tu – vyrysovala sa z teba hodnoverná kópia jedného z tvojich rodičov. Ľudia na Reddite sa nedávno podelili o momenty, keď si to uvedomili oni sami a my sme tie najzaujímavejšie z ich príspevkov zozbierali v tomto článku. Poďme si ich prečítať.
1. Moja mama zvykla hovoriť, že nevie zaspať, keď nemá doma poriadok. Vždy som sa jej za to smiala, ale hádajte, kto tento rok na Silvestra v podnapitom stave vyhadzoval smeti, aby mi nestáli v kuchyni až do rána?
2. Môj otec vedel zaspať kedykoľvek a kdekoľvek, najmä, ak sa posadil do polohovacieho kresla. Keď som skončil strednú a začal pracovať, s kamošom sme sa dohodli, že si u mňa pozrieme nejaký nový film. Sadol som si do tatkovho kresla a do desiatich minút som bol tuhý. Zobudil som sa, až keď už bolo po filme.
3. Kedysi som vyhľadávala podniky so živou hudbou. Teraz, keď vidím, že niekde hrajú, utekám opačným smerom. Neexistuje, že si pôjdem sadnúť do takého hurhaja. Veď ohluchnem.
4. Všimla som si, že niekedy, keď som v zhone, zavolám na svojho psa zlým menom. Proste zo mňa vypadne meno prvého zvieraťa, ktoré máme v rodine, a ja nestihnem odfiltrovať, či je to to správne. Keď sa to dialo mojej mame, vždy som len prevracala očami, lebo ako môže niekto zabudnúť meno vlastného zvieraťa?! Ha. Už viem ako.
5. S polovičkou sme išli na sviatky k jeho rodičom. Behala som po byte, upratovala a on povedal niečo v zmysle: „Nechaj to už tak. Upraceme, keď prídeme.“ Nato som mu odpovedala: „Nechcem sa vrátiť do neuprataného domu.“ Vtedy mi to došlo. Zmenila som sa na svoju mamu a už nie je cesty späť.
6. Moja mama vždy vedela nájsť niečo, čo sme hľadali pol dňa, za pár minút. V poslednej dobe si všímam, že keď niečo súrodenci alebo otec nevedia nájsť, prídu za mnou, lebo „ja to určite nájdem“. Celkom ma teší, že som podedila práve túto superschopnosť.
7. Jedného dňa som prišla domov a našla v dreze špinavú lyžičku. Neskutočne ma vytočilo, že ju spolubývajúca šľahla do drezu, namiesto toho, aby ju rýchlo umyla. Bože, veď by jej to zabralo dve sekundy.
8. Mám vernostnú kartičku do každého obchodu s potravinami, v ktorom nakupujem.
9. Zrazu zbožňujem chodiť do Hornbachu. Ako malý som to neznášal, pripadalo mi to ako neskutočná nuda, ale ako čerstvý majiteľ vlastného bývania by som vedel stráviť v sekcii so záhradnými hadicami tri hodiny a aj tak by mi nebolo dosť. Kto by to bol povedal, že raz dospejem do štádia, keď radšej pôjdem nakupovať do stavebnín ako s kamošmi na pivo.
10. Vždy, keď prídem k našim, môj otec rozpráva historky, ktoré sme všetci počuli už minimálne stokrát. Nedávno som sa pristihol, že to robím tiež. Je celkom fajn, že si nevymýšľam, inak by som si musel pamätať každú blbosť, čo som kedy povedal.
11. Môj otec je vysoký chlap. Keď som bol malý, nechcel som s ním nikam chodiť, lebo jeden jeho krok bol desať mojich, a keď som chcel držať podobné tempo, musel som byť prakticky v pokluse. Teraz som dospelý, môj syn má štyri roky a asi dva mesiace dozadu som si všimol, že sa nám deje presne to isté. Odvtedy chodím pomalšie.
12. Prezeral som si rodinné fotografie a narazil na jednu zo strednej, ktorú som si vôbec nepamätal. To preto, že som na nej nebol – bol to môj otec. Vyzerám úplne rovnako ako on a z neznámych príčin ma to neskutočne vytáča.
13. Keď som začal dávať na hlúpe otázky hlúpe odpovede. Napríklad, keď sa ma príbuzná pýtala, čo má spraviť s tou špinavou plienkou (kôš na plienky bol hneď vedľa nej), neodpustil som si: „Zabaľ ju do alobalu a strč ju do chladničky.“
14. Počas vysokej školy som zamenil kávu s mliekom a cukrom za jeden poriadny shot espressa. Prestal som si na každé jedlo kydať tonu kečupu a namiesto toho si užíval jednoduchú chuť soli a čierneho korenia. Aby som to skrátil, zrazu som prestal preferovať sladké a začalo ma to ťahať k slanému. Vtedy som pochopil, o čom môj otec celé tie roky točil.
15. Chalan ma pozval na večeru do drahej reštaurácie a ja som celý ten čas rozmýšľala, o koľko lacnejšie a lepšie by to jedlo mohlo byť, keby som ho pripravila doma.
16. Pár mesiacov dozadu sme išli s kamarátom na huby. Uprostred lesa sme stretli otca s dedkom. Tiež boli na hubách.
17. Keď som umyla prázdny téglik od hummusu pre prípad, že by sa mi ešte jedného dňa zišiel.
18. Zapol som telku a môj 3-ročný syn sa na mňa otrávene obrátil: „Oco, hlavne tam nedávaj správy, prosím.“ Prisahám, že to isté som hovoril svojmu otcovi aj ja.
19. Keď idem autom, menujem veci, ktoré vidím za oknom. Ako napríklad: „Aha, Burger King!“ Alebo: „Vedeli ste, že tu otvorili nové potraviny?“ Moja mama to robí, odkedy si pamätám, a mne to vždy liezlo neskutočne na nervy.
20. Každé ráno sa bez budíka zobudím presne o štvrtej a začnem sa chystať do práce. Každé jedno. Ako na povel. Neverila som, že sa to jedného dňa stane, ale predsa. Je to tu.