Svet nie je fér k nikomu. Dokonca ani k deťom. Jasným dôkazom toho sú príhody, o ktoré sa nedávno podelili používatelia Redditu a z ktorých normálnemu človeku od jedu vrie krv v žilách. Opisujú totiž stretnutia s dospelými, ktorí sa namiesto toho, aby išli mladšej generácii príkladom, zachovali ako totálni kreténi a takto to dopadlo…
1. V deviatej triede som si zlomil ruku a nemohol som písať. Snažil som sa to vysvetliť učiteľke, ale tá mala celú moju sadru v paži, donútila ma napísať test ľavou rukou a potom označila všetky moje odpovede za zlé, lebo ich „nevedela prečítať“.
2. Na Veľkú noc sme s ostatnými deckami v parku hľadali čokoládové vajíčka. Zbadal som jedno lesknúce sa v kríku, tak som k nemu pribehol. Pred nosom mi ho vyfúkol dospelý chlap, poslal ma preč a zakričal na svoje vlastné decko, aby ho prišlo nájsť.
3. Na základke sme mávali triednické hodiny – trvali tridsať minút a mali sme si na nich písať domáce úlohy. Ja som všetky úlohy urobil deň predtým doma a na hodine som si čítal. Moja učiteľka to neznášala. Raz po mne začala vrieskať, že čo si to dovoľujem, čítať na jej hodine, mám si robiť úlohy. Povedal som jej, že všetky sú hotové, a na dôkaz som jej ich aj ukázal. A ona? Skonfiškovala mi knihu a poslala ma do riaditeľne s tým, že som nevychovaný a drzý.
4. Moja teta neznášala všetkých naokolo, ale ku mne bola predsa len o čosi hnusnejšia. Mala som 14, keď si ma konečne zavolala bokom a vysvetlila mi, čo má za problém. Vraj moje meno. Ona chcela dať moje meno svojej dcére, ale naši mali dieťa skôr a vyfúkli jej to… tak sa ku mne preventívne štrnásť rokov správala ako k odpadu.
5. Na základnej škole som mal pomerne dobrý vzťah s jednou kuchárkou v jedálni, rozprával som sa s ňou každý deň. Raz som ju zabudol pozdraviť. Napochodovala k stolu, kde sme so spolužiakmi jedli, a dala mi siahodlhú prednášku o tom, aký som odporne falošný. Odvtedy so mnou neprehovorila a ja dodnes neviem, čo to celé vlastne malo znamenať.
6. Na strednej som brigádoval na benzínke. Robil som všetku tú špinavú robotu – zbieral ohorky, vyhadzoval koše s odpadkami… Raz ku mne prišiel muž, mohol mať tak asi štyridsať, a so slizkým úškrnom poznamenal: „Vieš o tom, že ja za deň zarobím viac ako ty za celý mesiac?“ Ostal som v nemom úžase a jediné, čo mi napadlo, bolo: „No to dúfam, keďže som len na strednej.“
7. Učiteľka v škôlke sa ma rozhodla podmienečne vylúčiť (je to vôbec možné?!), pretože som deň predtým ostala doma. Bola som chorá. Až neskôr som sa dozvedela, že chcela s triedou vyhrať akési ocenenie za ukážkovú dochádzku a očividne to bolo pre ňu natoľko dôležité, že neváhala navrieskať na nevinné decko. Mala som päť rokov, preboha…
8. Mala som šesť, keď mi zomrela babka. Ľúbila som ju najviac na svete. Krkolomne som napísala list na rozlúčku, zabalila ho do peknej obálky a na pohrebe som jej ho hodila do rakvy. Vtedy ho schmatla teta, strčila mi ho naspäť do ruky a vyhlásila: „Čo robíš?! To sa absolútne nehodí.“
9. Ako malý som išiel s rodinou na bejzbalový zápas, a asi ako každé decko, aj ja som dúfal, že sa mi podarí chytiť loptičku. Jeden z hráčov si ma všimol na tribúne. Pozrel sa priamo na mňa, napriahol sa a hodil loptu priamo na mňa. Už som ju skoro chytil, keď sa asi 20-ročný kretén z radu predo mnou postavil a vychmatol mi ju rovno spred nosa. Potom sa na tom s kamošmi dobre bavili.
10. Dostal som nulu z dejepisného zadania, lebo som zle citoval zdroj jedného obrázka. Podľa učiteľky to bolo plagiátorstvo. Citáciu som čerpal zo vzdelávacieho portálu, z toho istého bol aj ten obrázok. Jediné, čo som zabudol, bolo dopísať za všetko bodku. Už sú to dve dekády a stále viem, že keby som tú učiteľku stretol dnes, napľul by som jej do ksichtu.
11. Ako malý som bol značne pri sebe, takže som sa v dvanástich rozhodol začať behať. Cez deň som sa neodvážil – nechcel som, aby ma niekto videl, tak som chodil tesne pred zotmením. Počas môjho druhého alebo tretieho behu som narazil na muža so psom. Keď ma zbadal, pustil psa z vôdzky a poslal ho na mňa. Tesne predtým, ako ku mne dobehol, ho zavolal naspäť, ale aj tak ma to vydesilo. Vtedy som s behom skončil.
12. Bol som na základnej škole a stále som si nebol istý, či si mám s človekom potriasť rukou predtým, alebo až po tom, ako mi predá ocenenie. Očividne ešte predtým. Dospelý člen komisie mi pred sálou plnou ľudí takmer vytrhol cenu z ruky, pretože sa neviem správať. Rozplakal som sa, tak ma učiteľ odviedol z pódia. Presne takto sa deti motivujú k lepším výkonom, presne takto…
13. Moja trénerka plávania mi v hlbokej vode zobrala rukávniky, pretože som od radosti nedával riadny pozor. Samozrejme, teraz už viem, že by ma nenechala utopiť a chcela ma len trochu postrašiť, ale vtedy… podarilo sa, strašne som sa bál.
14. V skautskom tábore sme mali závod drevených autíčok. Na svojom autíčku som sa nadrel ako blázon (otec mi, pochopiteľne, pomáhal) a vyhral som prvé tri kolá. Vtedy ku mne prišiel otec iného dieťaťa, zodvihol autíčko, akože mi ho ide podať, a „omylom“ ho pustil z rúk. Keď dopadlo na zem, rozbilo sa. Dodnes som presvedčený, že to nebola náhoda a chlapík len chcel, aby vyhral jeho syn.
15. Mala som asi deväť a išla som domov na korčuliach od mamy z práce. Uprostred cesty som zbadala na ulici peniaze – dve bankovky a nejaké drobné. Zodvihla som ich, a ako správne a čestné dieťa som sa začala obzerať, či ich náhodou niekto okoloidúci nevytratil. Vtedy ku mne podišla žena v divnom svetri so slovami: „Ukáž, čo to tam máš?“
Samozrejme, malá a naivná som si povedala „ona je dospelá, ona to vyrieši“ a podala som jej peniaze. Vrátila mi naspäť drobné, dala si prst k ústam, spravila „pšššt“ a odišla preč. Potom som ju už nikdy viac nevidela.
Zdroj: x3Nekox3 / Reddit
