Už sa ti niekedy stalo, že ťa vlastná intuícia varovala pred katastrofou? Že ti vnútorný hlas povedal, nech niečo nerobíš, hoci to nemalo žiadne racionálne opodstatnenie? Nuž, týmto ľuďom z Redditu áno, a vzhľadom na to, že im to prakticky zachránilo život, sú za to nesmierne vďační. Poďme si spoločne prečítať ich neuveriteľné príbehy.
1. Keď sme boli so súrodencami malí, mama s dedkom nám každé leto nafúkli na záhrade detský bazénik, v ktorom sme sa mohli hrať. Každý rok bol na tom istom mieste, no jedného dňa mama zavelila, že ho presunieme. Nemala na to žiaden pádny dôvod, len sa jej skrátka niečo nezdalo. Vďakabohu za to, lebo kým sme sa v ten deň čľapkali v bazéne, na miesto, kde bol pôvodne postavený, spadol zo stromu obrovský konár.
2. Prvý týždeň v novom meste ma akýsi chlapík pozval k sebe na víno. Ešte som nemala žiadnych iných kamarátov, tak som šla. Hneď od začiatku sa správal divne, a keď sa ma opýtal, či mi môže umyť nohy, veľmi rýchlo som sa pobrala na odchod. Už sú to roky a nedávno sa ku mne dostalo, že momentálne sedí za vraždu dvoch žien, ktoré u seba v byte nadrogoval.
3. Mal som asi trinásť a kráčal som ráno do školy. Všimol som si, ako sa po sídlisku slimačím tempom pohybuje auto, ktoré som nikdy predtým nevidel. Periférne som ho pozoroval, a keď prešlo okolo mňa, videl som, ako sa okamžite otočilo. Vydesený som sa hodil do najbližších kríkov.
Z kríkov som prebehol za najbližší dom a utekal až dovtedy, kým som nenarazil na suseda, ako si na príjazdovej ceste umýva auto. Vtedy som sa odvážil pozrieť smerom k spomínanému autu. Vystúpil z neho chlap ako hora a nakláňal sa ponad kríky, do ktorých som sa vrhol. Neviem, čo odo mňa chcel, ale je mi jasné, že nič príjemné to nebolo.
4. Druhý stupeň základnej školy a ja som nevedel zaspať. Mama spala, brat spal a otec bol na služobnej ceste. Zbehol som teda dole, že pustím psa trochu na vzduch. Otvoril som vchodové dvere, pes vybehol a mňa ovalil nepríjemný pocit, že tam niekto je. Nikoho som nevidel, veď bola tma ako v rohu, no skrátka som to cítil.
Okamžite som zdúchol do domu a zaistil dvere retiazkou. V tom čase sa v našom susedstve prakticky nikto nezamykal. Čučal som pri dverách ako voš pod chrastou a bál som sa čo i len pohnúť, keď zrazu počujem psa, že šteká ako zmyslov zbavený. O pár sekúnd nato sa pootvorili vchodové dvere, no, našťastie, retiazka nepovolila.
Vybehol som hore za bratom a zobudil ho s tým, že sa k nám niekto snaží vlámať. Brat to išiel skontrolovať, no keď otvoril vchodové dvere, už tam nikto nebol. Predpokladám, že ho odstrašil náš pes. Nechcem si ani predstavovať, čo by sa mohlo stať, keby som tam nedal tú poondiatu retiazku.
5. Mal som asi päť. Mamina kamarátka nás pozvala k sebe na obed, vraj si dáme niečo dobré a zoznámime sa s jej novým mačiatkom. Ako sme sa blížili k jej domu, mama si všimla, že tam niečo nehrá. Všetky okná smerujúce do ulice boli zatiahnuté, pričom jej kamarátka zbožňovala pozorovať vtáčiky. Špeciálne kvôli tomu si dala do predzáhradky osadiť kŕmidlá.
Mama ma zobrala na ruky a dala sa na odchod. Skuvíňal som, že som hladný a chcem vidieť mačiatko, no ona nezastavovala. Keď sme prišli domov, zalarmovala všetky jej kamarátky, no nikto o nej od rána nepočul. Nakoniec vyslala otca, aby ju išiel skontrolovať, lebo má o ňu veľký strach.
Jej obavy boli opodstatnené. Jej kamarátku v to ráno niekto v tom dome znásilnil a zavraždil. Nech už to urobil ktokoľvek, polícia ho nikdy nechytila.
6. Moja babka nevedomky zachránila život svojej dcére, mojej mame, lebo jej v detstve nedovolila ísť prespať ku kamarátke. Jej otcovi v tú noc preplo a vyvraždil celú svoju rodinu. Keby tam spala, určite by ju zabil tiež.
7. Šoférovala som uprostred noci. Široko-ďaleko nebolo žiadne auto, naše mesto v tej chvíli pripomínalo mesto duchov. Zastavila som na červenej na semafore, no keď naskočila zelená, môj vnútorný hlas mi pošepkal: „Ešte nechoď.“ O stotinu sekundy nejaký blázon na dodávke prefrčal cez červenú. Keby som bola išla, napálil by rovno do mňa.
8. Napriek slovám lekárov som bola presvedčená, že tá hrčka nie je len neškodná cysta a tá bolesť pod rebrami nie je spôsobená tým, že často kašlem. Bola to rakovina.
9. Bola zima, vonku husto snežilo a manžel sa podujal, že nám pôjde splašiť niečo pod zub. Keď vyzdvihol jedlo v reštaurácii, niečo mu hovorilo, nech sa ešte chvíľu zdrží. Asi o minútu neskôr dostala na parkovisku šmyk veľká dodávka a vrazila rovno do jeho auta. Šoférova strana bola úplne na šalát.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
